Za posledných sto rokov sme si ho skrátili až o hodinu a pol. Podľa odborníkov má aj tento fakt negatívny vplyv na populáciu. Viac, ako si myslíme.
Predseda Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny, pneumológ a ftizeológ Imrich Mucska, pre HN:
Spánok je v poslednom čase opäť frekventovaná téma. Ako dnes spí zdravý človek?
Najprv máme ľahký spánok, fázu non-REM jedna, potom non-REM dva, po ktorej nasleduje hlboký spánok – non-REM tri, takzvaný delta spánok. Z hlbokého spánku sa dostávame do paradoxného alebo snového spánku, to je už REM spánok (Rapid Eye Movement, teda zrýchlený pohyb očí, pozn. red.). Takýto cyklus trvá bežne 60 až 90 minút a opakuje sa 4- až 5-krát za noc.
Ako sa potom prejavuje, keď trpíme rôznymi poruchami?
Chorý človek, ktorý má prestávky v dýchaní, sa opakovane budí do plytkejšieho štádia a nedostane sa ani do hlbokého, ani do REM spánku. Vtedy je spánok veľmi nekvalitný, čo má vplyv na nás cez deň. Pospávame v práci alebo po obede alebo zaspíme aj počas bežných činností. Zasahuje to aj do činnosti srdca, mozgu a všetkých buniek v našom organizme, keďže dochádza k poklesu kyslíka v tele. Tieto udalosti sa opakujú cyklicky každú noc a môžu viesť ku komplikáciám s vysokým krvným tlakom, k spánkovej arytmii, infarktu, cievnej mozgovej príhode, ale aj cukrovke. Prestávky v dýchaní sa považujú aj za rizikový faktor pri vzniku artériosklerózy.
V dnešnom vydaní Hospodárskych novín sa dočítate aj o pobyte v spánkovom laboratóriu a chorobách, ktoré súvisia so zlým spánkom.
Vo svojej ambulancii liečite práve spánkové poruchy dýchania.
Áno, sú to apnoe alebo hypopnoe. Prvé je nedýchanie alebo prestávka v dýchaní a druhé je plytké dýchanie, keď sa obmedzí prístup vzduchu o viac ako polovicu. Deje sa tak, keď telo nedostane podnet z centrálneho nervového systému alebo, ten častejší prípad, keď dochádza k zúženiu až privretiu horných dýchacích ciest za koreňom jazyka. Vytvorí sa tak prekážka, ktorú sa telo snaží prekonať – napríklad väčšími pohybmi bránice a vďaka sile ju zdolá. Vtedy sa pacient výrazne rozchrápe. Prestávky v dýchaní trvajú väčšinou desať až dvadsať sekúnd, ale sú pacienti, ktorí nedýchajú minútu až minútu a pol. Prestávky sú veľmi časté a opakujú sa aj 60- až 70-krát za hodinu.
V čom vedia pomôcť lekári?
Dlhodobá nespavosť sa lieči ťažko a vyžaduje veľké časové úsilie. Na prvom mieste sú psychologické a psychiatrické postupy, zisťujú sa problémy, s ktorými sa pacient stretáva v súkromnom aj pracovnom živote. Lekár hľadá momenty, ktoré vedú k stresu, čo spôsobuje jeho nutkavé rozmýšľanie pri zaspávaní, ktoré mu nedovolia zaspať, alebo sa prebúdza a rozmýšľa nad svojimi problémami. Pacient sa s lekármi učí autogénne cvičenia, pri ktorých sa dokáže uvoľniť, zbavuje sa psychického napätia. Až druhým krokom sú rôzne lieky na spánok, takzvané hypnotiká.
Fungujú?
Ovplyvňujú navodenie spánku. Prvá generácia hypnotík to robila tiež, ale navodený spánok bol nekvalitný a s nesprávnou architektúrou. Ľudia boli na druhý deň ospalí, nevýkonní a najmä lieky boli návykové. Nová, tretia generácia je už na inej úrovni. Pacienti sa na druhý deň cítia svieži a riziko návyku je minimálne, aj keď sa nedá úplne vylúčiť. Snažíme sa to však redukovať na čo najmenšiu možnú mieru, výhodnejšie je riešiť poruchy spánku bez liekov.
MUDr. Imrich Mucska - Predseda Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny, pneumológ a ftizeológ
Nespavosť patrí k najčastejším poruchám ľudí aj na Slovensku, koľko je to presne?
Stredne závažnými a závažnými poruchami nespavosti trpí 30 až 35 percent populácie. Ak zoberieme do úvahy aj krátkodobé problémy, vyvolané situačne, napríklad zmenou prostredia a podobne, s nimi sa stretne 60 až 70 percent ľudí.
Veľa ľudí však nechce ísť hneď k lekárovi. Čo sa dá pre zdravý spánok urobiť doma?
Na prvom mieste je dobrá spánková hygiena. Mali by sme chodiť pravidelne spávať, teda v rovnaký čas – plus-mínus dvadsať až tridsať minút. Samozrejme, môže byť rozdiel cez pracovný týždeň a víkend. Avšak mali by sme dodržiavať aj časy vstávania.
To sa ľahko povie a ťažšie dodržiava, koľko by sme teda mali spať?
Je to veľmi individuálne. Niektorí pacienti potrebujú len štyri hodiny, iní desať hodín. No to je len malé percento ľudí, ktorí vybočujú z veľkej skupiny. Väčšina z nás potrebuje sedem a pol až osem hodín. Je dobré ísť spať okolo jedenástej, dvanástej hodiny večer. Vtedy máme najlepší spánok a telo sa najkvalitnejšie regeneruje. Toto obdobie vrcholí okolo druhej až tretej v noci.
Sú však ľudia, ktorí najmä kvôli práci spia menej...
Spánok je narušený našimi pracovnými povinnosťami, industrializáciou, spoločenskými možnosťami. Umelo si takto skracujeme spánok. Globálne za posledných sto rokov sme ho skrátili o hodinu a pol. Naši predkovia spali o hodinu a pol dlhšie. Skúmame, či tento fenomén má, alebo nemá negatívny vplyv. Zatiaľ sa potvrdzuje, že skrátenie spánku má negatívne vplýva na náš psychický výkon a správanie.
Veľa ľudí sa upokojuje pred spaním s knihou v ruke. Aký je názor lekárov na čítanie v posteli?
Názory sú rozdielne. A najmä je to u každého človeka individuálne a závisí to, samozrejme, aj od žánru knihy. Napríklad detektívky nás držia v napätí a myslíme na ne aj po tom, čo sa uložíme spať. Všeobecne však odporúčame radšej nečítať.
A čo si vy myslíte o toľko zakazovaných mobilných telefónoch pri posteliach?
Nie je vedecky dokázané, že by mali mobilné telefóny negatívny vplyv na spánok. V severských krajinách skúmali, či vplývajú na vznik karcinogénnych ochorení, ale prepojenie sa nenašlo. Čo sa týka spánku, tam je určitá možnosť vplyvu, keďže tieto zariadenia produkujú elektromagnetické vlnenie. Väčšie riziko je, že telefón môže zazvoniť a týmto spôsobom narušiť spánok. To, čo je však diagnostikované, je nová spánková porucha súvisiaca s mobilnými zariadeniami a týka sa najmä mladých ľudí. Tí počas spánku pošlú napríklad esemesky. Môžu byť zmysluplné, ale zväčša ide o bizarné správy, ktoré posielajú nesprávnym adresátom.