Rodina si s partiou priateľov našla rozľahlú nezastavanú lokalitu pozdĺž potoka. Rozdelili parcely a vytvorili svoju vlastnú ulicu. „Deti sa hrajú spoločne a každý zo susedov zdieľa s ostatnými niečo svoje: bazén, detské ihrisko s trampolínou alebo terasu s grilom. Plot nikto nemá,“ opisuje spolužitie majiteľ drevostavby pre portál idnes.cz.
„Táto lokalita je asi tretia, ktorú sme s mojou ženou mali v hľadáčiku. Na každej nám niečo vadilo, ale tu to vyzeralo ideálne. Pokojné miesto obklopené prírodou, v okolí príjemná zástavba rodinných domov, žiadna rušná komunikácia a zároveň blízko mesta.
Háčik bol však v niečom inom. Podľa územného plánu pozemky neboli určené na zastavanie, bolo to proste pole. Čakala nás teda ešte dlhá cesta, než sme sa parcelu vôbec odhodlali kúpiť a uistili sa, že tu budeme môcť stavať. Bolo potrebné vykonať zmenu územného plánu a vyriešiť zasieťovanie pozemkov, ktoré tu chýbalo.
Už na začiatku sme sa teda dohovorili s partiou priateľov a išli do kúpy spoločne. Je tu celkom jedenásť veľkých parciel. Sami sme si zaistili spoločnú komunikáciu a siete, dokonca bolo nutné vytvoriť občianske združenie, aby sme si tieto náležitosti mohli vyfakturovať.
Samotná stavba domu potom bola hračka. Vďaka zdĺhavému vybavovaniu formálnych náležitostí spojených so zmenou funkčného využitia parciel sme mali dostatok času na premyslenie návrhu nového bývania. Chceli sme mať istotu, že bude všetko v poriadku, sme totiž tiež v povodí tunajšieho potoka.
Individuálny návrh je na nezaplatenie
Spočiatku sme prezerali katalógy a ujasňovali si, čo vlastne chceme. Typový dom sme zavrhli, pretože žiadny úplne nezodpovedal našim predstavám. Spolupráca s prvým architektom sa ďalej nerozvinula, návrh sa nám nepozdával a nedokázali sme nájsť spoločnú reč. Túto štúdiu nakoniec využil kamarát z nášho susedstva a dom podľa projektu postavil.
My si našli iného architekta. To už sme mali pomerne jasné predstavy o našich prioritách a požiadavkách na dom, ktoré sme s pomocou ilustračných obrázkov architektovi predstavili. Chceli sme jednoduchý a čitateľný priestor bez schodov a zbytočných bariér, ktorého srdcom bude hlavná obytná miestnosť s obývačkou a kuchyňou. Vedeli sme, že bude najviac využívaná a že tu ako rodina budeme tráviť najviac času.
Detské izby do určitého veku detí slúžia skôr ako nocľahárne. Ďalšia z našich požiadaviek bola spálňa s vlastným zázemím oddelená od detí, príde čas, kedy budeme chcieť každý svoje súkromie. Teraz, keď sú deti malé, spíme v jednej z detských izieb a spálňa slúži ako herňa, ale až to bude potrebné, využitie jednotlivých miestností zmeníme. Do budúcnosti je dokonca možné časť domu s detskými izbami oddeliť a menej vykurovať.
Architekt Karel Hanzlík na základe našich kritérií vytvoril návrh. V dome nie je nič zbytočné a funkčne je premyslený do posledného centimetra. Nie sú tu žiadne chodby ústiace do ďalších chodieb a žiadna plocha neprichádza na zmar.
Interiér domu je dielom architekta Petra Jandu. Najväčšiu radosť máme z veľkého dubového jedálenského stola, ktorý je ako stvorený na rodinné hodovania aj hranie najrôznejších doskových hier. Keďže naša rodina pozostáva zo šiestich členov, na veľkosti sme naozaj nešetrili.
Keď sme potom stôl prvýkrát umiestnili do interiéru, žena sa zhrozila, že je veľký až príliš. Nakoniec sa ukázalo, že vôbec nie, a naozaj si ho veľmi užívame. Zásah odborníka v interiéri sa pri užívaní domu osvedčil, či už ide o funkčné riešenie kuchyne, alebo knižnicu v chodbe, ktorá kryje potrebné otvory ku krbu.
Drevo má prednosť
Drevostavbu sme zvolili najmä z dôvodov časovej úspory. Bývali sme v podnájme a nechceli sme absolvovať nevyhnutné technologické pauzy, ktoré sú v prípade murovaných domov nutnosťou.
Stenová skladba našej drevostavby je difúzne otvorená, to znamená, že nikde nie sú parozábrany, ale iba parobrzdy. Tento typ skladby sme zvolili aj z dôvodu ľahšieho vysychaniu v prípade zaplavenia domu. Páči sa mi, že dýcha.
Dom je v nízkoenergetickom štandarde, okrem kvalitného zateplenia a okien s trojsklami sme investovali najmä do vykurovacieho systému.
Veľká akumulačná nádrž v technickej miestnosti je napojená na tri zdroje tepla - solárne panely, plynový kondenzačný kotol a krbovú vložku s výmenníkom. V dome je vo všetkých miestnostiach podlahové vykurovanie a vinylová podlaha, ktorá teplo z podlahy krásne prenáša.
Celý dom je navrhnutý tak, aby nevyžadoval špeciálnu údržbu. Nerád som otrokom vecí a radšej investujem čas do starostlivosti o záhradu než nejakým natieraním. Bál som sa aj dreveného obloženia domu. Už som sa videl v nekonečnom príbehu s brúskou a štetcom v ruke. Našťastie je fasáda ošetrená iba olejom, ktorý nie je potrebné obnovovať príliš často, a ak nás to prestane baviť, môžeme ju jednoducho nechať zosivieť.
Holandský štýl
Priali sme si mať na dome veľký presah strechy. Je praktický, krásne tieni pri ostrom letnom slnku a zároveň kryje terasu, na ktorej trávime veľa času. V návrhu boli ešte posuvné drevené panely, nám sa ale zdalo, že príliš obmedzujú priestor terasy a tak sme ich nakoniec vynechali.
Je možná netradičné, že nemáme žiadne žalúzie, ani iné tieniace prvky. Pre niekoho je to nepochopiteľné, ale my si tento holandský štýl užívame. Pripadá nám, že ľudia zo svojich domov niekedy robia atómové kryty: ploty, žalúzie, závesy a najlepšie všetko naraz. My toto neriešime, za čas záhrada vzrastie a nebude sem vôbec vidieť, viac nepotrebujeme. Mojím prianím je dorobiť na terase vonkajšiu letnú kuchyňu, veľmi rád varím.
K oploteniu medzi jednotlivými pozemkami sa tiež viaže zaujímavý a humorný príbeh. Úradník na stavebnom úrade po nás chcel takzvaný neprietočný plot. Nikto ale nevedel, čo to znamená a on nebol schopný nám svoju požiadavku vysvetliť.
Po niekoľkých neúspešných pokusoch o jeho súhlas nám nakoniec došla trpezlivosť a ploty sme jednoducho neurobili. Všetci sme priatelia, deti pobehujú medzi parcelami a využívajú u každého suseda niečo iné, takže si to vo výsledku užívame. Vznikla tu partia jedenástich detí - chalanov v podobnom veku, takže sme už teraz zvedaví, čo nás v budúcnosti čaká za prekvapenie.