Britský premiér Tony Blair mohol zabrániť irackej vojne, keby bol využil svoj diplomatický vplyv vo Washingtone. S týmto názorom prišiel teraz bývalý britský veľvyslanec v USA Christopher Meyer. Jeho pamäti, ktoré práve vyšli pod titulom DC Confindential (v preklade DC Dôverník), vzbudili značný rozruch.
Autor vraj ministerského predsedu tri mesiace pred vypuknutím vojny niekoľkokrát žiadal, aby sa zasadil za zmenu amerického postoja -- jeho rady zostali nevyslyšané. Meyer pôsobil vo Washingtone od roku 1997 a krátko pred začiatkom invázie do Iraku v roku 2003 z funkcie odstúpil. Sám Blair sa na tlačovej konferencii k tomuto tvrdeniu odmietol vyjadriť. "Nerobím reklamu knihám," znel jeho komentár. Podľa Meyera mala Veľká Británia "eso v rukáve", hoci aj bola len menším partnerom USA. "Washington nechcel viesť túto vojnu osamotený." Ak by sa bol Blair pokúsil uplatniť svoj vplyv na vývoj udalostí, bol by prezidenta Georgea W. Busha pravdepodobne ovplyvnil, domnieva sa bývalý diplomat.
Blairov štáb však veľvyslancove požiadavky vytrvale ignoroval a Veľká Británia od Washingtonu ani nepožadovala presné plány postupu po skončení bojových akcií. O premiérovi tvrdí, že ho "zviedla americká moc". Zaujal síce morálne silne zdôvodnené miesto po boku Busha, avšak na rozdiel od Margareth Thatcherovej a jej vzťahu k Ronaldovi Reaganovi sa nestaral o detaily politiky. "Čistý plameň bezpodmienečnej podpory sa nedal zlúčiť s nudným ponorením sa do detailov."
Podľa Meyera sa britská politika vo vzťahu k Iraku robila výlučne v sídle ministerského predsedu na Downing Street. Veľvyslanec napríklad ani raz neviedol nejaký obsiahlejší rozhovor na túto tému s ministerstvom zahraničných vecí. (hn/gaf)