Navyše miliardárom, ktorého účty sú úplne nekontrolovateľné, pretože na "praní" peňazí, ktoré Lukašenko ukladá na účty v zahraničných bankách, sa podieľa rad bieloruských štátnych firiem. Musia sa na nečestných činnostiach zúčastňovať, lebo slovo diktátora Lukašenka platí v krajine oveľa viac ako zákon.
Pre Rusko, s ktorým minský vládca uzavrel v apríli 1997 dohodu o vytvorení zväzového štátu Rusko-Bielorusko, predstavuje Lukašenko problém svojou nepredvídateľnosťou, nespoľahlivosťou a túžbou po moci. "Pre oslabené Rusko, ktoré čoraz zreteľnejšie vidí faktický rozpad postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov, by vytvorenie spoločného štátu s Bieloruskom predstavovalo značný geopolitický prínos zvlášť v situácii, keď v mnohých postsovietskych krajinách sa uskutočnili Západom inšpirované "farebné" revolúcie. Tie znížili vplyv Moskvy v regióne na historické minimum," povedal českým HN vedúci odboru Bieloruska Ústavu krajín SNŠ profesor Alexander Fadejev.
Jeseň oligarchov
"Problém je však v tom, že Lukašenko je v Bielorusku najmocnejším a najbohatším oligarchom. Jeho obľúbeným výrazom "kto má v rukách peniaze, má v rukách moc" charakterizuje jeho postoj k spojeniu sa s Moskvou najlepšie. Bieloruský diktátor hodlá vyčkávať do roku 2008 v nádeji, že nový vládca Kremľa, ktorý vystrieda Putina, bude prístupnejší jeho úsiliu zachovať si kontrolu nad všetkými finančnými tokmi v krajine," hovorí profesor Fadejev.
Podľa opozičného bieloruského servera baťke.net je v Bielorusku, kde sa priemerné ročné príjmy obyvateľstva pohybujú na hranici 2 000 dolárov, stovka milionárov, ktorých súhrnný kapitál predstavuje vyše 14 miliárd korún, teda viac ako trojnásobok ročného bieloruského štátneho rozpočtu. V tejto skupine "majetných" Bielorusov je jediný miliardár - Lukašenko, ktorého majetok odhadli na 11,4 miliardy dolárov. V západných médiách sa čoraz častejšie objavujú informácie o tom, že množstvo bieloruských štátnych spoločenstiev "perie" Lukašenkove peniaze v európskych bankách.
Šance pre Moskvu
Ak sa Kremeľ bojí toho, že by sa dejiskom budúcej "farebnej" revolúcie mohlo stať práve Bielorusko a jeho priamym terčom Lukašenko, má reálnu šancu prevziať iniciatívu do svojich rúk. "Ak prinúti Moskva Lukašenka na dobrovoľný odchod z politickej scény, môžu zostať jej pozície v Bielorusku zachované," tvrdí server polit.ru. "V súčasnosti by však nebolo pre Bielorusko výhodné, keby sa ekonomicky zameralo výhradne na EÚ. V jej rámci by teraz predstavovala tu najchudobnejšiu perifériu," dodáva opozičný politrik Stanislav Bogdankievič. Pritom je presvedčený, že Lukašenkova diktatúra, prevádzaná únosmi politických odporcov a potláčaním základných slobôd, musí skončiť: "Čím skôr, tým lepšie pre Bielorusko."