Súkromné firmy v bohatých krajinách za posledné roky výrazne profitovali z peňazí určených na pomoc najchudobnejším krajinám, ukázala štúdia OECD a OSN.
Oblasť tzv. viazanej pomoci je práve tá, v ktorej darcovia zlyhávajú. Problém spočíva v tom, že v podstate núti prijímateľov pomoci kupovať si tovary a služby donorskej krajiny. Už v roku 2001 donorské krajiny sľúbili tento druh pomoci zrušiť, pretože uznali, že má úplne opačný efekt. Poškodzuje práve tie krajiny, ktorým by mala pomáhať. Zvyšuje výdavky, zhoršuje trh a oberá lokálne spoločnosti a producentov o obchodné príležitosti, tvrdí štúdia.
Celosvetové úsilie zastaviť takéto praktiky sa v posledných rokoch zaseklo. Nedávna správa totižto odhalila, že bohaté spoločnosti z darcovských krajín si ukrajujú veľký kus z koláča a získavajú stále viac a viac zakázok, zmlúv a kontraktov v oblasti rozvoja a tým získavajú obrovský podiel na zisku. „Táto agenda sa už jednoducho neberie dostatočne vážne,“ povedal pre Thompson Reuters Jesse Griffiths, riaditeľ Eurodad, európskej siete, ktorá sa zaoberá dlhmi a rozvojom a združuje asi 47 nevládnych organizácii z 20 európskych krajín. Griffith sa dokonca obáva, že kvalita a efektívnosť rozvojových projektov sa stane jednoducho vedľajšou a ustúpi obchodným záujmom a ziskom.
Odhalenia, ktoré ukázala štúdia OECD a Rozvojového programu Organizácie Spojených národov, označil Eurodad za znepokojivé v spojení so správami, že bohatí donori uvažujú o zmiernení niektorých pravidiel týkajúcich sa rozvojovej pomoci tak, aby sa mohla zvýšiť podpora súkromného sektora. „Ak by sa navrhované zmeny v oblasti pravidiel pomoci uskutočnili, vznikli by nové možnosti pre samotných donorov, ako použiť peniaze vo vlastných firmách,“ vysvetlil Jeroen Kwakkenbos z Eurodad. „Vieme, že tento druh pomoci jednoducho nefunguje, pretože zvyšuje výdavky a podrýva samotnú podstatu pomoci.“
Podľa reportu sa dokonca znížil podiel bilaterálnej pomoci, ktorá nie je viazaná žiadnymi podmienkami, o jeden percentuálny bod na 78 percent z celkového objemu v roku 2014. Navyše, v roku 2013 získali firmy z donorských krajín skoro polovicu (48 percent) všetkých rozvojových kontraktov. O dve percentá viac ako v roku 2012. Ak sa však na problém pozeráme z dlhodobého hľadiska, štátom sa za poslednné dve desaťročia podarilo znížiť podiel viazanej pomoci až o 25 percent, podotkol špecialista OECD Frans Lammersen. „Ak sa pozeráme na dlhšie časové obdobie, vidíme, že v 90. rokoch a na začiatku tisícročia prudko vzrástol podiel práve toho druhu rozvojovej pomoci, ktorá nie je viazaná žiadnymi podmienkami ani záväzkami, ale dnes však už v tomto úspešnom trende nepokračujeme, naopak sa zdá, že sme uviazli na mŕtvom bode.“
Podľa tlačového odboru nášho ministerstva zahraničia je rozvojová spolupráca, ktorú poskytuje Slovensko v zásade neviazaná, pretože prevažná časť (až 80 percent zo sumy 78 miliónov eur) sa realizuje formou príspevkov do medzinárodných organizácii ako OSN, EÚ či NATO, kde sa o viazanosti nedá vôbec hovoriť.
„Základná filozofia rozvojovej spolupráce nie je postavená na vytváraní zisku, ale na rozvoji spolupráce orientovanej na dosahovanie rozvojových cieľov, finančná dotácia prípadných projektových aktivít a striktné pravidlá monitoringu a hodnotenia projektov nepredstavujú osobitný motivačný stimul pre podnikateľské subjekty.“
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
