Dokázala zdolať aj turbulentné obdobie migračnej krízy, za ktorú sa na ňu v celej Európe zniesla vlna ostrej kritiky – no napriek tomu ju doma stále ako kancelárku schvaľuje takmer 60 percent voličov. Po včerajšom víťazstve sa tak počtom odslúžených rokov na pozícii nemeckého kancelára vyrovná svojmu predchodcovi Helmutovi Kohlovi, ktorý svoje pôsobenie skončil v roku 1998. Jeho 16-ročné obdobie vlády bolo totiž najdlhšie od čias Otta von Bismarcka.

Čísla
1. raz sa po konci druhej svetovej vojny do nemeckého parlamentu dostala krajne pravicová strana – AfD
42 strán sa celkovo uchádzalo vo včerajších voľbách o priazeň voličov.
61,5 milióna voličov žije aktuálne v Nemecku.
vyše 70-percentnú volebnú účasť očakávali analytici počas včerajších volieb.
73 500 volebných miestností bolo včera otvorených v celom Nemecku

Nemecké voľby sa zapísali do histórie. A to z dôvodu, že vo vláde sa po viac ako päťdesiatich rokoch opäť ocitla krajná pravica. Stalo sa tak po prvýkrát od ukončenia druhej svetovej vojny. Populistická strana AfD sa navyše do parlamentu dostala až s dvojciferným volebným výsledkom.

Populisti uspeli
Populistická strana AfD pred voľbami stavila na najcitlivejšie problémy Nemecka, čo ju v predvolebných prieskumoch vystrelilo až na tretiu priečku. Voličov si získavala predovšetkým kritikou migračnej politiky súčasnej vlády. Kancelárka Angela Merkelová zažívala vtedy najťažšie obdobie svojej kariéry kvôli imigračnej vlne zo Sýrie, ktorá dodnes rezonuje v celom Nemecku. Heslá na plagátoch ako „Nových Nemcov si urobíme sami“ či „Burky? Preferujeme bikiny“ boli v predvolebnom boji bežnou vecou.

Aj napriek tomu, odborníci ďalšie pôsobenie strany AfD, ktorá sa do povedomia d...