Čínski vojaci zachraňujúci ľudí v Južnom Sudáne. Číňania tam nielen vyslali svoje ozbrojené jednotky, ale investovali skoro pol milióna dolárov na podporu tamojšej vlády. Čína však pravdepodobne takýmto konaním nesleduje len svoje morálne záväzky a presvedčenie. Päť percent ropy sa do Číny dováža práve z Južného Sudánu, kde konflikt obmedzil export tejto strategickej a kľúčovej suroviny.
Čína sa v posledných rokoch začala významne ekonomicky angažovať v Afrike. Peking už podľa Financial Times na tomto kontinente investoval 20 miliárd dolárov, z ktorých sa postavili cesty, železnice, nemocnice. Do Afriky prišlo množstvo čínskych inžinierov a iných odborníkov. Vytvorili sa tisícky pracovných miest. Vznikli desiatky rôznych vzdelávacích inštitútov a dnes je už normálne, že mladí Afričania odchádzajú na študijné pobyty práve do Číny. Afrika sa aj vďaka Číne rozvíja, no zároveň narastá jej závislosť na ázijskej krajine a všade cítiť jej silný vplyv. Ak by ste dnes navštívili napríklad Ghanu a chceli by ste sa v meste Accra dobre najesť, miestni by vám odporučili čínsku reštauráciu, píše portál The Diplomat. Kúsok ďalej od nej by ste našli čínsky obchod a na ulici by ste počuli ľudí zdraviť sa „ni hao.“
Podľa Afrobarometru však vnímajú Afričania Čínu skôr pozitívne ako negatívne, pripomína The Washington Post. Môžu za to hlavne čínske investície do infraštruktúry a lacné čínske výrobky, ktoré zaplavili africký trh. Výsledky však ukazujú, že Afričania aj naďalej vnímajú bývalé koloniálne mocnosti či USA ako oveľa vplyvnejšie krajiny. Sú to však práve Číňania, ktorí požičiavajú africkým štátom obrovské sumy peňazí, aby vybudovali lepšiu infraštruktúru a prepojili celý kontinent vďaka cestám a železniciam, z čoho nebude profitovať nielen domáca, ale aj svetová ekonomika.
Na druhej strane však Čína Afriku zaplavila svojimi lacnými výrobkami a presunula sem svoje továrne. V Číne začali rásť platy a lacná pracovná sila už nebola dostatočne lacná.
Napríklad v Namíbií sa kvôli čínskym investíciám prehĺbila nerovnosť medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva, keďže najviac profitovali len určité skupiny. Čínske riešenie je však podľa všetkého len kratkodobé. Afrika by potrebovala investovať do ľudských zdrojov a mladých ľudí. Takto sa len prehlbuje jej závislosť na exporte nerastných surovín a lacnej pracovnej sile.