Niekoľko kilometrov od kenskej dediny Wajir-bor sa nachádza čosi pre tieto suché oblasti Kene vskutku neobvyklé - malý, ohradený, dobre strážený a dobre udržiavaný vodný rezervoár.
Ako sa tam ocitol? Vodná nádrž tam stojí odvtedy, ako sa miestne zhromaždenie ako jedno z prvých v krajine rozhodlo prijať novú klimatickú legislatívu. Jej cieľom je popri adaptácii miestnych komunít na klimatickú zmenu aj posilnenie postavenia žien.
Legislatíva komunitám umožňuje použiť centrálnou vládou poskytované zdroje na projekty podľa preferencií miestnych, avšak za podmienky, že do rozhodovania zapoja aj ženy.
Vodné dielo spravované (aj) ženami
Túto oblasť Kene vzdialenú len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc so Somálskom obývajú predovšetkým etnickí Somálčania z klanu Degodia. Tí sa rozhodli, že za poskytnuté peniaze postavia vodnú nádrž, z ktorej môžu zásobovať vodou nielen domácnosti, ale aj napájať dobytok, od ktorého závisia.
Čo je však na celom systéme zvlášť zaujímavé, je práve už spomínané aktívne zapojenie žien. Tie totiž musia podľa podmienok pre poskytovanie podpory tvoriť prinajmenšom tretinu zo zástupcov komunity rozhodujúcich o využití štátom poskytovaných zdrojov. V prostredí, v ktorom sú ženy tradične vylúčené z rozhodovania o veciach verejných, tak podľa odborníkov ide o naozaj významný krok.
Napríklad v samotnej dedine Wajir-bor je dnes v zastupiteľstve, ktoré má 13 členov, tých žien päť. Nadôvažok vo Wajir-bore vznikla aj kooperatíva združujúca užívateľov nádrže a v jej vedení dnes sedí až štvrtina žien, pričom ich prítomnosť zo zákona už povinná nie je.
Ženy rozhodujú
Ahmed Abdi, ktorý šéfuje miestnej organizácii ALDEF Keňa (Arid Lands Development Focus Kenya) zameranej na rozvoj vodného manažmentu v oblasti, hovorí pre Thomson Reuters Foundation, že vďaka tomuto vývoju dnes majú ženy veľkú príležitosť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú ich životov.
„Tradične mali ženy hlas len v obdobiach, kedy bolo vody málo“ vysvetľuje Abdi. „Len vtedy mohli rozhodovať o prerozdelení obmedzených vodných zdrojov medzi domácu spotrebu a chov dobytka”, dopĺňa. Muži vtedy museli hľadať vodu aj ďalej od obydlí.
No dnes začínajú mať ženy čoraz viac možností ovplyvniť rozhodovanie o použití vodných zdrojov aj mimo kritických období.
„Po tom, ako naprší, sa dá voda nájsť aj v menších prírodných nádržiach a preliačinách, pri ktorých sa pasie dobytok“, vysvetľuje Amina Mohamed, členka vedenia kooperatívy spravujúcej nádrž. „Našu nádrž otvárame pre dobytok až vtedy, keď spotrebuje vodu v prírodných nádržiach.“ To znamená, že muži musia chodiť s dobytkom ďalej, hoci v minulosti by sa preto zrejme nerozhodli.
Amina sa stará aj o to, aby bol plot okolo nádrže v poriadku a k vode sa nezatúlali ľudia či dobytok. „Požiadali sme miestnu správu, aby nám pomohla postaviť plot. Dobytok vďaka tomu pri pití nechodí do vody a neznečisťuje ju,” vysvetľuje.
Sú samozrejme aj takí, ktorí nariadenie nerešpektujú a snažia sa v nestráženom momente s dobytkom dostať k vode. Pastieri, ktorí tak urobili, však čelia problémom. Amina napríklad spomína jedného, ktorého zadržali a musel zaplatiť za plot, ktorý zničil pri naháňaní dobytka k vode. Jeho prípad podľa nej slúži ako odstrašujúci príklad pre ostatných.
Podobných príkladov, ako je nádrž v Wajir-bore a úloha žien pri jej vzniku a spravovaní, je dnes v severnej Keni niekoľko. Podľa odborníkov je to každopádne krokom vpred, hoci priestor na zlepšenie ich postavenia stále existuje.
Ahmed Abdi z ALDEF pritom zdôrazňuje, že je veľmi dôležité pri podobných iniciatívach zaistiť zastúpenie žien. Tie podľa neho dokážu najlepšie zastupovať záujmy iných žien, a to aj v kontexte klimatickej zmeny. Jej dopady totiž dopadajú inak na mužov než na ženy.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation so súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Preklad: Jakub Žaludko.
Preklad vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
