Dvadsať rokov po najväčšej civilnej jadrovej katastrofe v dejinách ľudstva sa stále významne rozchádzajú údaje o počte obetí. Zatiaľ čo oficiálne informácie OSN, ako aj Medzinárodnej organizácie pre jadrovú energiu (MAAE), hovoria v dôsledku výbuchu v jadrovej elektrárni Černobyľ (26. apríla 1986) približne o 9 000 mŕtvych, najnovšia štúdia ekologickej organizácie Greenpeace počet obetí (ktorí už zomreli či ich smrť v dôsledku výbuchu ešte len čaká) posunula na takmer 100-tisíc.
Najhoršie dopadli deti v najviac postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, u ktorých sa 10-násobne zvýšil počet prípadov rakoviny štítnej žľazy a u mnohých ďalších sa doživotne znížila imunita organizmu. Ako pre agentúru AP uviedla Oxana Lozovová, lekárka z nemocnice v ukrajinskom meste Rivne, ktoré leží asi 300 kilometrov západne od Černobyľa, katastrofa ovplyvní niekoľko generácií. "Myslím si, že Černobyľ postihol imunitný systém všetkých, ktorí v čase výbuchu boli v detskom veku. Dnes liečime obrovský počet ľudí na choroby, ktoré u ich otcov a dedov v ich veku nebývali a objavovali sa v omnoho vyššom veku," dodala Lozovová. Je to práve rakovina štítnej žľazy. Tá sa u detí do výbuchu Černobyľa nevyskytovala.

Černobyľ mal problémy už predtým
V noci 26. apríla došlo zatiaľ k najväčšej jadrovej havárii v histórii, keď explodoval štvrtý blok elektrárne v severoukrajinskom Černobyli. Výbuch uvoľnil do ovzdušia 100-násobne viac radiácie než bomby zhodené Američanmi na Hirošimu a Nagasaki dokopy. Približne 30 ľudí, ktorí sa podieľali na záchranných prácach, zomrelo o pár hodín alebo dní, ďalšie stovky museli byť hospitalizované a ako dodali závery Svetovej zdravotníckej organizácie, radiačný spad zasiahol celkovo takmer sedem miliónov ľudí na európskom kontinente.
Ako sa neskôr ukázalo, v prípade Černobyľa nešlo o náhodu. Ako uviedla RIA Novosti, pred tromi rokmi zverejnil Kyjev archívne záznamy KGB, podľa ktorých mala elektráreň problémy už dva roky pred katastrofou. Vyše 120 odtajnených spisov obsahuje aj jeden z roku 1984, ktorý hovorí o poruchách na 3. a 4. bloku elektrárne a poukazuje aj na nízku kvalitu niektorých náhradných dielcov juhoslovanskej produkcie. Navyše, správa poukazuje aj na incident z roku 1982, keď z Černobyľa unikli menšie dávky žiarenia a zahŕňa aj informácie ukrajinskej KGB Moskve, v ktorých tajná služba poukazuje na časté porušovanie bezpečnostných predpisov počas výstavby elektrárne v rokoch 1976 až 1979.

Prehnané údaje
Údaje o div nie 100-tisíc obetiach však OSN odmieta. Podľa stránky Spiegel Online odborníci, ktorí pracovali na štúdiách pre OSN aj MAAE, poukazujú na to, že pri úmrtiach ľudí na zasiahnutých územiach treba brať do úvahy ich psychickú traumu spojenú s núteným vysídľovaním a so strachom z možnej choroby. Navyše, ešte väčšie percento ľudí sa dalo na alkohol, čo tiež zhoršilo situáciu. Rovnaký názor majú aj ruskí vedci, podľa ktorých sa pod zvýšený počet úmrtí podpisuje hlavne stres, prerušené rodinné zväzky a finančné straty ľudí v dôsledku vysťahovania. Napríklad Igor Lingue, riaditeľ Inštitútu pre jadrové problémy v Moskve, uviedol pre AFP ako príklad 600-tisíc policajtov, vojakov a hasičov, ktorí počas štyroch rokov od havárie likvidovali dôsledky výbuchu. Z nich za 20 rokov zomrelo asi 5 000, čo je zhruba percento úmrtnosti mužskej populácie v Rusku.