Aj v dnešnom globalizovanom a dynamicky sa meniacom hospodárskom systéme existuje jedna silná a zároveň kontroverzie vzbudzujúca organizácia, ktorá je schopná vytiahnuť z ťažkostí celé krajiny. Tou organizáciou je Medzinárodný menový fond (MMF). Jeho rolu vo svete však oslabuje dianie, ktoré oslabilo jeho potenciál, rozdelilo jeho členov a ohrozilo aj jeho samotnú existenciu.
História MMF sa začala písať spolu s históriou Svetovej banky, dvoch odlišných, no vzájomne sa dopĺňajúcich organizácií. Vznikli po konferencii v americkom Bretton Woods v roku 1944, preto sa zvyknú nazývať aj brettonwoodskymi inštitúciami.
Konferencia v Bretton Woods
Konferencia sa konala v dobe, keď už bolo jasné, že sa druhá svetová vojna blíži ku koncu.V mnohých krajinách, ktoré sa spojili v boji proti nacizmu, sa usadil étos medzinárodnej spolupráce a solidarity, ktorý mali záujem ďalej budovať.
Účastníci konferencie preto vytvorili inštitúcie, ktoré tomu z ich pohľadu zodpovedali. MMF tak nadizajnovali v duchu nezávislosti, no zároveň aj zodpovednosti voči členským štátom. Tých je dnes dovedna 189. Krajiny do MMF vkladajú svoje príspevky a zároveň volia jeho generálneho riaditeľa, respektíve riaditeľku, ktorou je dnes Christine Lagarde.
Mandát MMF je široký, no jeho najdôležitejšou úlohou je konať ako veriteľ poslednej inštancie pre ekonomiky, ktoré už nedokážu získať pôžičky s prijateľnými podmienkami na medzinárodných peňažných trhoch.
V minulosti predstavovali väčšinu klientov fondu rozvojové krajiny. To sa zmenilo s finančnou krízou v roku 2008. Kríza odstrihla viaceré periférne ekonomiky eurozóny od financovania na medzinárodných trhoch. Následne čelil MMF výzve, aby pomohol aj viacerým rozvinutým krajinám: Portugalsku, Írsku, Cypru a Grécku. A práve tam sa začali problémy.
Strata dôveryhodnosti
Ťažkosti v Grécku a politický tlak zo strany silných krajín eurozóny prinútili fond, aby prelomil svoje dlhodobo zavedené a prísne pravidlo nikdy nerefinancovať dlh krajiny, ak je tento dlh neudržateľný. Inými slovami: nikdy nepožičať peniaze, ak vám ich nevrátia späť.
Z pohľadu iných členov MMF však bolo prvoradým cieľom zabrániť bankrotu člena eurozóny, alebo ho aspoň odložiť aspoň do chvíle, kým ostatní členovia nebudú dostatočne silní na to, aby ten bankrot dokázali uniesť.
Toxický grécky dlh, ktorý si vďaka spoločnej mene našiel cestu do mnohých oslabených európskych bánk v celej menovej únii, bolo treba manažovať prinajmenšom do momentu, kým sa do európskych ekonomík nenavráti aspoň mierny optimizmus a investície.
Následne sa MMF dostalo kritiky od niektorých jeho členských krajín, ktoré namietali, že využíva vzácne zdroje získané aj z členských príspevkov chudobných krajín na podporu pomerne bohatej krajiny. Zároveň sa s pomocou Grécku spájala obava, že fond napokon o peniaze príde.
Ekonomické politiky, ktoré MMF predpísalo Grécku, sa tiež ukázali ako neúčinné, ak nie hneď kontraproduktívne. Mnohé odhadované dopady stáli na nesprávnych výpočtoch, a čo viac, presadzovali namiesto potrebných hlbokých štrukturálnych reforiem rýchle riešenia, ktoré len prispeli k vyššej daňovej záťaži Grékov.
Výsledkom tak je, že sa vďaka sfušovaným podmienkam MMF podarilo gréckej vláde zamiesť problémy pod koberec. Vláda tak nemusela vynaložiť politické náklady, ktorým sa beztak snažila vyhnúť.
Vplyv MMF a Západu
Táto grécka dráma ešte zhoršila napäté vzťahy medzi rozvinutými a rozvojovými členskými krajinami MMF. Z pohľadu mnohých rozvíjajúcich sa ekonomík je MMF trójskym koňom Západu, ktorého úlohou bolo a je narušiť ich suverenitu a drancovať zdroje krajín, ktoré boli nútené siahnuť po pomoci MMF.
Nie je to prvýkrát, čo sa MMF dostal pod paľbu ostrej kritiky. Jeho politiky totiž podľa kritikov napomáhajú veľkým korporáciám na úkor sociálneho rozvoja krajín. Niekdajší americký prezident Bill Clinton obvinil MMF zo vzniku hladomoru v krajinách, v ktorých sa MMF angažoval.
Výskumy spájajú politiky MMF s oslabením zdravotníckych systémov a tisíckami úmrtí, ako aj s potláčaním pracovných práv. Existujú aj dôkazy, že politiky uplatňované MMF poškodzujú životné prostredie, príkladom je Ekvádor.
Pri poskytovaní úverov MMF presadzuje liberalizáciu obchodu a otvorenie trhov medzinárodnej konkurencii. Pokiaľ sa tak však stane za nepriaznivých podmienok, môže to viesť k zániku miestneho priemyslu a neférovému postaveniu dotknutej krajiny v globálnom obchode. Napokon, ani krajiny so silným priemyslom nekývli na úplnú liberalizáciu ich obchodu.
Fond taktiež vychádza z doktríny, ktorá považuje štátne spoločnosti za z ich podstaty neefektívne. A z toho dôvodu je potrebné presadzovať rýchlu a najmä lacnú privatizáciu. Predaj kľúčových verejnoprávnych spoločností však môže spôsobiť viac problémov, ako ich vyrieši. Proces môže viesť k monopolizácii, nespoľahlivým službám, zvyšovaniu cien a závislosti od iných krajín.
Naďalej sa potvrdzujú sťažnosti z rozvojových krajín aj v súvislosti s hlasovacím systémom MMF. Ten dáva väčšie práva Západu, nakoľko európske krajiny v ňom majú spolu asi tretinu hlasovacích práv, zatiaľ čo ich váha v globálnej ekonomike je oveľa menšia. Čína kontroluje približne iba 6% hlasov. Taktiež nie je náhoda, ale nepísané pravidlo, že generálny riaditeľ, šéf fondu, pochádza vždy z Európy.
Alternatívy k MMF
Tieto obavy vyústili do snahy vytvárať inštitúcie paralelné k MMF. Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika napríklad uzavreli v roku 2014 dohodu BRICS o tzv. pohotovostných rezervách s kapitálom vo výške 100 miliárd dolárov. V tom istom roku vytvorila Čína aj Ázijskú investičnú a infraštruktúrnu banku (Asian Infrastructure Investment Bank, AIIB). Medzi zakladajúcich členov AIIB patrí 37 krajín z Ázie, ostatné pochádzajú z iných regiónov vrátane Európy. Podobný fond založila aj Africká únia - ide o tzv. Africký menový fond s kapitálom až 23 miliárd dolárov.
Po tom, ako MMF oznámilo, že uvažuje o ukončení financovania Grécka, začali niektoré krajiny EÚ hroziť vytvorením vlastnej európskej obdoby MMF. A za Atlantikom zas môžeme vidieť priam pohŕdavé pohľady americkej administratívy na MMF pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Trumpove poňatie ekonomiky je pritom diametrálne odlišné od princípov MMF, a tak sa zdá, že USA smerujú k väčšej izolácii. Minú tak viac peňazí doma, nie v zahraničí.
Tlaky na MMF prichádzajú v zložitom období, práve v čase, kedy je MMF pre globálnu ekonomiku najdôležitejší. Vo svet, ktorý je čoraz globalizovanejší, dynamickejší, ale zároveň aj nacionalistickejší, zostávajú medzinárodné inštitúcie ako je Svetová banka, Svetová obchodná organizácia a MMF symbolom globálnej spolupráce a možnosti spoľahnúť sa na určitú záchrannú sieť.
Bez veriteľa poslednej inštancie sa môžu mnohé krajiny ocitnúť vydané na milosť a nemilosť nestáleho a nenásytného globálneho trhu či, čo je ešte horšie, vydané na milosť iným krajinám. Existencia tohto extra rizika v rámci globálneho monetárneho systému môže tiež eventuálne vyústiť do menšieho množstva transakcií a k vyšším nákladom pri požičiavaní.
Zároveň však platí, že pokiaľ má MMF ďalej plniť svoju úlohu - či vôbec prežiť - je dôležité, aby sa zmenil. A omnoho rýchlejšie, než sa mu to darí dnes. Dobrým začiatkom by bolo vrátim sa k ideálom antického Grécka - zaviesť spravodlivejší spôsob hlasovania, podporovať politiky, ktoré rešpektujú potreby miestnych spoločenstiev a zaviesť pravidlá, ktoré platia pre všetkých rovnako, nezávisle od toho, či sú bohatí alebo chudobní.
Zdroj: The Conversation, Autor: Alexander Tziamalis, profesor ekonómie na Sheffield Hallam University
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Preklad a adaptácia: Tomáš Horváth. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
