Kubánska revolúcia sa začala útokom na kasárne Moncada v Santiago de Cuba 26. júla 1953. Útok mal podnietiť povstanie, ktoré by zvrhlo diktátora Fulgencia Batistu. Vodcu neúspešnej akcie Fidela Castra však odsúdili na 15 rokov väzenia. Po dvoch rokoch dostáva amnestiu a odchádza do Mexika, kde založil Hnutie 26. júla. S niekoľkými priaznivcami vrátane Ernesta "Che" Guevaru sa v decembri 1956 vylodili na pobreží Kuby a z hôr Sierra Maestra viedli partizánsku vojnu. Začína sa mu dariť a v roku 1959 sa dostáva na vrchol moci ako predseda revolučnej vlády. Po pozemkovej reforme znárodnil majetok zahraničných a domácich podnikateľov a zrušil politické strany. V politických procesoch boli odsúdení na trest smrti či doživotie nielen predstavitelia Batistovho režimu, ale aj niektorí Castrovi priaznivci.
V apríli 1961 sa časť kubánskych emigrantov s podporou americkej CIA pokúsili zastaviť Castrovo budovanie socializmu a vylodili sa v Zátoke svíň. Nedostalo sa im však očakávanej podpory amerického letectva, takže stovky mužov zahynuli a vyše 1 200 ich skončilo v zajatí. Väčšinu z nich Washington po dvoch rokoch vymenil za traktory a lieky pre Kubu.