Ruskí demografi zaznamenali ďalší antirekord. Počas posledných dvanástich mesiacov zomrelo vyše 2 400 000 ľudí, najviac od druhej svetovej vojny. Na vine je pandémia koronavírusu a preťaženie zdravotného systému, medzi Rusmi však ďalej panuje hlboká nedôvera voči vakcinácii.
Chmúrne čísla zverejnil v utorok denník Vedomosti: počet úmrtí od vlaňajšieho decembra do konca novembra prekonal doterajší smutný rekord z roku 2003, kedy zomrelo 2 370 000 ľudí.
Horšie čísla boli zaznamenané len počas Veľkej vlasteneckej vojny: v rokoch 1941 až 1944 bola úmrtnosť dvakrát až trikrát vyššia. Ako nedávno informoval ten istý denník, jej poslední pamätníci dnes rýchlo odchádzajú zo sveta: od tohtoročného apríla do októbra zomrela štvrtina veteránov Veľkej vlasteneckej vojny.
Nespoľahlivé ruské štatistiky
Čistý úbytok populácie za posledných dvanásť mesiacov sa blíži k jednému miliónu, čo je najviac za posledných dvadsať rokov. Hlavná príčina je jasná: pandémia koronavírusu. Počas novembra s covidom umieralo priemerne 1 222 ľudí denne.
Problémom je, že ruské covidové štatistiky nie sú kvôli špecifickej metodológii počítania mŕtvych úplne spoľahlivé, lepšie je sledovať nadmernú úmrtnosť. Teda porovnanie počtu ľudí, ktorí v danom období zomreli v predchádzajúcich rokoch, s počtom zomrelých v dobe pandémie.
Nepriame obete či starnutie populácie
Mesiac stará analýza denníka The Financial Times ukázala, že v Rusku od začiatku pandémie zomrelo o 753-tisíc ľudí viac ako v predchádzajúcich porovnateľne dlhých obdobiach. To je takmer štyrikrát viac, než sú oficiálne počty úmrtí s covidom zverejnené ruskými úradmi.
Čísla nadmernej úmrtnosti však reflektujú aj nepriame obete pandémie: napríklad ľudí s iným ochorením, ktorým sa kvôli preťaženiu systému nedostalo patričnej starostlivosti. Podľa denníka Vedomosti sa ich celkový počet za posledných dvanásť mesiacov blíži k 200-tisíc.
Na nárastoch mortality sa prejavilo aj starnutie populácie: zatiaľ čo na začiatku minulého roka žilo v Rusku 32,8 milióna ľudí starších ako šesťdesiat rokov, tento rok v januári to bolo o 800-tisíc viac. O niekoľko tisíc narástol aj počet ľudí, ktorí podľahli závislosti od drog alebo alkoholu.
Prevláda apatia
Najhoršiu epidemickú situáciu vykazovalo Rusko na konci tretieho novembrového týždňa, odvtedy počty nakazených a zosnulých mierne klesajú. Podľa všetkého sa prejavil efekt celoštátnej covidovej dovolenky, ktorú na začiatku minulého mesiaca na týždeň vyhlásil prezident Vladimir Putin. Niektoré regióny ju navyše samy predĺžili.
Pretrvávajúcim problémom je však nízka zaočkovanosť populácie. V krajine, ktorá ako prvá na svete vyvinula vlastnú vakcínu, dostalo druhú dávku len 45 percent obyvateľov a úrady si márne lámu hlavu, ako zvyšok národa k vakcinácii presvedčiť.
Očkovanie odmietajú dokonca aj niektorí zdravotníci. „Nenechám sa očkovať. Nie, kým ma nezlomia a neprinútia ma násilím. Nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť, neexistujú žiadne záruky, že je to bezpečné,“ povedal začiatkom novembra agentúre Reuters záchranár Roman Stebakov z mesta Orol.
Nedôvera voči vláde
Tlak zhora podľa sociológov narazil na rastúci nezáujem voči spoločenským záujmom a tradičnú skepsu voči štátnym štruktúram: prieskumy nezávislého centra Levada uvádzajú, že 40 percent Rusov nedôveruje vláde. Podozrievavosť ďalej živí fakt, že Sputnik V doteraz neprešiel schválením Európskej agentúry pre lieky.
Vladimir Putin sa nechal v marci zaočkovať za zatvorenými dverami a až v lete vyhlásil, že dostal Sputnik. Nepopulárne rozhodnutie jeho režim prehodil na regionálnych politikov, ktorí tak teraz čelia rastúcej nevôli. Napríklad v Čeľabinsku sa v piatok do budovy miestneho parlamentu pokúsil vtrhnúť dav protestujúci proti povinnosti preukázať sa covidpasom vo verejnej doprave.
Niektorí Rusi pestujú vakcinačnú turistiku: cestujú na Západ, kde sa nechajú zaočkovať látkami Pfizer alebo Moderna, ktoré sú v Rusku nedostupné. Dúfajú, že ruské úrady začnú zahraničné certifikáty uznávať. Iní sa snažia reštrikcie oklamať: na čiernom trhu od leta bujnie biznis s falošnými očkovacími certifikátmi.
Prevládajúci prístup sa dá popísať jedným slovom: apatia. „Obyvateľstvo sa tvári, ako keby sa nič nedialo, alebo že ho to už nezaujíma. A ľudia medzitým umierajú ako muchy. Je to katastrofa,“ uviedol pre Financial Times nezávislý demograf Alexej Rakša, ktorý kvôli verejnej kritike oficiálnych štatistík prišiel o miesto v štátnom úrade Rosstat.