Poslanci Európskeho parlamentu a takmer 40 000 odborárov z Európskej konfederácie odborových zväzov včera podporili liberalizáciu trhu práce v Európskej únii, no navrhnuté obmedzenia ho môžu v skutočnosti skôr zatvoriť.
Obavy z rozdelenia
"Nie sme proti pracovníkom z nových členských krajín, ale nie je možné, aby pracovali v Paríži poľskí robotníci za 400 eur. Nie kvôli nám, ale kvôli nim," uviedol pre HN šéf vplyvného francúzskeho syndikátu FO Jean-Claude Mailly. Tisíce jeho členov prišli spolu s Nemcami, Poliakmi a ostatnými odbormi protestovať proti direktíve, o ktorej texte bude EP hlasovať vo štvrtok.
Tá už viac ako rok rozdeľuje staré a nové členské štáty. Strašidelné príbehy o lacných poľských inštalatéroch nakoniec minulý rok spôsobili vo Francúzsku odmietnutie európskej ústavy. Prezident Jacques Chirac žiadal v marci 2005 na summite v Bruseli európskych partnerov, aby text stiahli z agendy. Dokument sa dnes vracia v značne upravenej podobe.
Nové obmedzenia
"Bolkesteina sme nasmerovali správnym smerom," hovorí šéf európskych socialistov Martin Schulz. Kritikom sa podarilo odstrániť z textu princíp krajiny pôvodu. Ten mal umožniť slovenským alebo maďarským firmám pracovať v iných krajinách EÚ, no dodržiavať pritom domáce zákony.
V súčasnosti je situácia iná. Najdôležitejšie frakcie EP, ľudovci a socialisti, sa dohodli na kompromise, ktorý prinúti slovenského maliara dodržiavať napríklad v Holandsku holandské zákony o ochrane životného prostredia. Podobných obmedzení je viacero. Poslankyňa Zita Pleštinská (SDKÚ) sa obáva, že slabá definícia toho, čo je zakázané, umožňuje starým členským štátom vytvárať neočakávane problémy firmám z nových krajín. Šéf európskych liberálov Graham Watson považuje opustenie princípu krajiny pôvodu za potopenie liberalizácie trhu. "Európska komisia a Rada EÚ sa ukrývajú za verejnú mienku," tvrdí.
Strach z ďalších členov
Tá prišla manifestovať do Štrasburgu do veľkej miery rozdelená. "Syndikáty z nových krajín text skôr podporujú," priznáva rozdelenie eurosyndikátu Mailly. Zatiaľ čo západoeurópske odbory väčšinou žiadajú úplne stiahnutie direktívy a ich nesúhlas s textom počuť až do budovy EP, odbory z tzv. nových krajín EÚ väčšinou s návrhom súhlasia.
Podľa správy EK mala smernica v pôvodnom znení vytvoriť v Európe 600-tisíc pracovných miest a zvýšiť priemernú mzdu EÚ25 o 400 percent. Po fiasku európskej ústavy vo Francúzsku dnes exekutíva v Bruseli čaká na dohodu v akejkoľvek podobe.
Aj v nových členských krajinách však už panuje strach z budúcich členov únie. Českí odborári sa v Štrasburgu obávajú gréckych firiem spravujúcich domovy dôchodcov, baníci zo severu sa sťažujú na poľské sendviče a Slováci sa obávajú Bulharov a Rumunov, ktorým vlády nových členov prisľúbili otvorenie pracovného trhu. Napriek tomu je táto direktíva podľa odborov z východnej Európy najlepším spôsobom, ako zabrániť vytváraniu dvojrýchlostnej únie.
Slovákom direktíva vyhovuje
Slovenskí odborári považujú posledný návrh smernice o liberalizácii trhu služieb za prijateľný. Ako pre agentúru SITA povedal šéf KOZ Ivan Saktor, to, čo presadzovali najviac, teda otázku domácej kontroly, totiž prešlo. Slovenské odbory mali podľa Saktora výhrady proti pôvodnému textu. "Myslíme si, že úvodná smernica bola veľmi liberálna, vágne napísaná a nebola tam možnosť národnej kontroly nad expanziou konkurenčných služieb. Preto sme sa dohodli, že určité princípy musia zostať zachované ešte počas nejakého obdobia," vysvetlil Saktor. Podľa neho hrozil s predchádzajúcim návrhom v EÚ sociálny damping: "Viete si predstaviť, že by slovenský podnikateľ vytvoril doma skupinu slovenských zamestnancov, ktorú by predával v Nemecku za slovenské mzdy? Tak by to bolo, keby pôvodná smernica vstúpila do platnosti," dodal Saktor.