Posilnenie sebestačnosti Európskej únie, reforma fiškálnych pravidiel či rýchle prijatie zásadných digitálnych a klimatických noriem patrí k hlavným prioritám Francúzska, ktoré v sobotu na pol roka preberie predsedníctvo dvadsaťsedmičky.
Prezident Emmanuel Macron vytýčil pre svoju krajinu na čele európskeho bloku obsiahly plán siahajúci od zlepšenia obrannej spolupráce po reformu migračného systému.
Čo najviac úloh chce pritom stihnúť počas prvých troch mesiacov, pretože v apríli do predsedníctva zásadne prehovoria francúzske prezidentské voľby.
Mnoho politikov a diplomatov vidí vo francúzskom programe a voľbách priamu súvislosť a príliš neverí, že sa niektoré Macronova predsavzatia podarí naplniť.
"Je jasné, že prezident Macron sa bude chcieť blysnúť a bude sa snažiť vyriešiť do prezidentských volieb čo najviac pálčivých problémov, ktorým Európa čelí a ktoré si Francúzsko vytýčilo ako svoje priority. Zvlášť po odchode Angely Merkelovej sa bude chcieť stavať do pozície európskeho lídra," myslí si analytička Asociácie pre medzinárodné otázky Vendula Kazlauskas s odkazom na zmenu na čele nemeckej vlády.
Obmedzenie zneužívania práva na azyl
Šéf Elyzejského paláca napríklad sľúbil "obmedziť zneužívanie" práva na azyl a pohnúť dopredu s návrhom nových migračných a azylových pravidiel.
Ten pred viac ako rokom predložila Európska komisia, kvôli výrazne rozdielnym pohľadom členských krajín sú však akékoľvek rokovania prakticky zablokované.
"To je jedna z tém, ktorou chce osloviť francúzskych voličov, bude ale veľmi ťažké dosiahnuť hmatateľný pokrok," povedal ČTK jeden z únijných diplomatov.
Podobne rozdelené sú štáty EÚ v otázke prehodnotenia rozpočtových a dlhových pravidiel európskeho bloku, ktoré by v záujme podpory ekonomík postihnutých pandemickou krízou chcel Macron uvoľniť.
Túto tému chce otvoriť na mimoriadnom marcovom summite, kde však zrejme narazí na odpor severských a ďalších štátov, ktoré požadujú krotenie napučiavajúcich verejných dlhov.
Francúzsko sa chce zasadiť aj o posilnenie vojenskej spolupráce EÚ, do ktorej podľa predstáv Paríža zapadá aj vytvorenie jednotiek rýchleho nasadenia.
Plán, o ktorom majú únijní lídri diskutovať na ďalšom summite, však dlhodobo spochybňujú najmä štáty východného krídla bloku, ktoré nechcú zdvojovať fungovanie NATO.
Kľúčovou úlohou predsedníckej krajiny je hľadať medzi všetkými štátmi kompromisy vo vyjednávaní o nových únijných predpisoch.
Obhajoba jednotných európskych hodnôt
Francúzsko chce dotiahnuť do konca rozhovory o normách o digitálnych službách a trhoch, ktoré okrem iného sprísňujú podmienky fungovania veľkých internetových firiem.
Plánuje tiež zjednotiť pozície členských krajín k návrhu takzvaného uhlíkového cla alebo k zákazu dovozu produktov, ktorých výroba je spojená s úbytkom lesov.
Macron dal tiež najavo, že chce obhajovať jednotné európske hodnoty a vládu práva, o ktorej sa Brusel sporí s Poľskom a Maďarskom.
Nechce však presadzovať silové riešenia, ale pokračovať vo vyjednávaní, ktoré ale zatiaľ spomínané krajiny k výraznejším ústupkom neprinútilo.
Od francúzskeho predsedníctva sa preto nedá čakať zásadný prielom, pretože Macron "bezpochyby nechce, aby spor prerástol v ústavnej kríze EÚ, ktorá by pretiekla do francúzskych prezidentských volieb", napísal komentátor bruselského webu Politico Mujtaba Rahman.