Desiateho decembra začalo národné zhromaždenie Republiky srbskej na čele s Miloradom Dodikom, ktorý je srbským členom prezidentstva Bosny a Hercegoviny, písať novú legislatívu. Tá má za cieľ vytvorenie paralelných inštitúcií v srbskej časti Bosny. Aká vážna je situácia?

V prvom rade by som upozornila na to, že to, čo robí Milorad Dodik a jeho koalícia, je protizákonné. Zákony, ktoré sa prijímajú v štátnom parlamente, nemôžu byť menené v rámci nižšej inštitúcie, akou je národné zhromaždenie Republiky srbskej. Prokuratúra, chvalabohu, už začala robiť svoju prácu, zaoberať sa vyšetrovaním týchto aktivít. V Bosne je zradné, že máme voľby každé dva roky. V predvolebnom období sa latka rétoriky posúva čoraz vyššie a nemôžete skutočne vedieť, či politici a strany skutočne mienia aj zrealizovať to, čo počas kampane rozprávajú. Racionálne by som teda povedala, že aktuálna situácia je len prechodným úletom. Emocionálne sa však cítim akosi premožená neustálym napätím a tiež rozpoltenosťou medzinárodnej komunity, ktorá je v Bosne prítomná.

Čo bolo vlastne spúšťačom situácie? Bol ním zákon zakazujúci obhajovanie vojnových zločinov a zločincov, ktorý nariadil v júli dnes už bývalý vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu Valentin Inzko?

Áno, ten zákon bol rozhodne rozbuškou. Valentin Inzko navrhol legislatívu, ktorá by zakazovala nielen popieranie genocídy, ale všetkých vojnových zločinov v histórii. V reakcii na tento návrh začali všetci srbskí politici, nielen koaliční, ale aj opoziční, z Republiky srbskej, ktorí mali mandáty v štátnych inštitúciách Bosny a Hercegoviny, tieto ustanovizne blokovať. To znamená, že dlhší čas nefungovala vláda, rovnako ani parlament, jeho vrchná aj spodná komora. Najskôr títo politici tvrdili, že inštitúcie blokujú kvôli Inzkovmu zákonu, neskôr zmenili rétoriku a začali rozprávať, že problémom nie je samotný zákaz popierania genocídy, ale že im prekáža, že legislatívu presadil cudzinec.

Ľudia v Republike srbskej často vyhlasujú, že sa genocída nestala?

Niektorí, nie všetci, ale v politickom priestore sa popieranie genocídy stalo niečím, čo je súčasťou politického diskurzu v tejto časti krajiny. Povedala by som, že jednoducho genocídu nepripúšťajú. Pre mňa je to však ťažké vysloviť, pretože genocída nie je niečo, čo môžete pripúšťať alebo nie, je to jednoducho fakt. Genocída sa udiala, bodka, sú o tom aj rozhodnutia medzinárodných súdov. Ľudia v Republike srbskej, ktorí zmýšľajú inak ako hlavný politický prúd, teda držia sa faktov, sú vo svojej komunite považovaní za zradcov. Popieranie genocídy je politický naratív, ktorý slúži politikom na to, aby ľudí manipulovali, aby manipulovali celé generácie Srbov z Republiky srbskej tak, že dnes stále cítia kolektívnu vinu, čo je strašné. Politici často presviedčajú občanov, že vinu nesie celý národ.

Rozprávajú obyčajní ľudia v Bosne a Hercegovine v „kafanách“ o oddelení jednej z jej entít, o rozpade krajiny?

Ak sa pýtate na mojich známych v Sarajeve, odpoveď je áno. Mnoho ľudí sa rozpráva o tom, či nás čaká nová vojna a čo urobia, ak príde. Poznám takých, ktorí plánujú odísť do zahraničia, pretože vedia, že na novom konflikte sa nechcú nijakým spôsobom podieľať. Nedávno som bola v Banje Luke na konferencii s názvom Budúcnosť v mieri, kde boli desiatky mladých ľudia z celej krajiny, z federácie Bosna a Hercegovina, ale aj z dištriktu Brčko, teda z Republiky srbskej. Konferenciu podporilo NATO a skutočne ma prekvapilo, akí kritickí boli mladí ľudia, ktorých som tam stretla.

Čo to znamená v praxi?

Neprijímajú politické naratívy, ktorými sú kŕmení. Neveria im. Hlavným motívom Dodikových vyhlásení je vyvolávanie strachu, aby sme sa cítili ohrození inou etnickou skupinou. Tento príbeh potom obdobne odrážajú vo svojich postojoch aj lídri ďalších dvoch skupín: hlava najväčšej strany bosnianskych Chorvátov Dragan Čović z HDZ a šéf Bosniakov Bakir Izetbegović zo strany SDA. Predostierajú a živia v ľuďoch predstavu, že niekto, kto vyznáva iné náboženstvo ako oni, kto má iné meno, jedného dňa príde a ukradne, čo máme, ohrozí náš status. To je hrozná predstava, báť sa niečoho takého. Či nová vojna príde alebo nie, už tento...