Európa prežíva mimoriadne horúce leto, ktoré si spolu s jarou bez dažďa vyberá daň v podobe ničivých požiarov a zničenej úrody. Najtragickejšia je situácia v Grécku, kde v plameňoch zahynulo vyše 80 ľudí a ďalších viac ako 20 je nezvestných.

Oheň pustoší aj Švédsko, ktorému s hasením vypomáha niekoľko európskych krajín, pretože škandinávsky štát nemá na zvládanie rozsiahlych lesných požiarov dostatočné kapacity.

Klimatológ Milan Lapin hovoril v rozhovore v HNtelvízii o dlhodobej predpovedi na leto: 

​Britskí meteorológovia očakávajú, že tohtoročné leto bude v porovnaní s historickými teplotnými záznamami rekordné. Vlna horúčav sa nevyhla ani oblastiam za polárnym kruhom, kde teploty takisto prekračujú 30 stupňov Celzia.

Grécko každoročne bojuje s mnohými lesnými požiarmi, ktoré sa však tento rok po nezvyčajne suchej zime aj jari rýchlo šíria. Katastrofické rozmery dosiahol požiar pri Aténach, kde sa plamene vplyvom silného vetra stali nepredvídateľnými.

Pomoc celej Európy

V ohni tento týždeň zahynulo vyše 80 ľudí, mnohých z nich plamene uväznili v autách. Materiálne škody dosiahnu astronomické výšky, zničených bolo cez 500 domov a spálených niekoľko stoviek áut.

​Vyprahnuté Švédsko, kde horúčavy prekonávajú rekordy od 19. storočia, kedy sa záznamy začali systematicky viesť, čelilo niekoľkým desiatkam lesných požiarov naraz. Štokholm bol donútený požiadať o medzinárodnú pomoc. Svojich hasičov do škandinávskej krajiny vyslali okrem iného Nórsko, Francúzsko, Nemecko, Dánsko či Poľsko, pomoc ponúkla aj Česká republika.

Netradičné kroky

Švédsko sa dokonca uchýlilo k netradičným opatreniam, aby dostalo požiare na zle dostupných miestach pod kontrolu. V oblasti vojenskej strelnice v centrálnej časti krajiny zvrhli piloti stíhačiek JAS-39 Gripen niekoľko laserom navádzaných bômb, ktoré oheň pripravili o prístup k vzduchu, a tým ho zastavili.

​Požiare sa nevyhli ani susednému Nórsku, kde zahynul hasič, či Fínsku a tiež Lotyšsku. Sever Európy vôbec zažíva mimoriadne dlhodobé horúčavy. Nórsko prežilo historicky najteplejší máj a vo fínskom Laponsku, kde je miestnymi za horúčavu považovaných už 20 stupňov Celzia, sa každodennou realitou stali dni atakujúce 30 stupňov Celzia. Severofínske Rovaniemi, ktoré leží len pár kilometrov južne od polárneho kruhu, tak čaká ďalší horúci víkend.

S požiarmi bojujú Francúzsko, Taliansko či ruská Sibír, v Nemecku kvôli horúčave muselo byť v utorok uzavreté letisko v Hannoveri, pretože extrémne teploty poškodili odletovú a pristávaciu dráhu.

V Británii úrady dôrazne varujú obyvateľov, aby kvôli suchu nezakladali v prírode oheň. Neďaleko Manchestru hasiči od konca júna tri týždne bojovali s požiarom rašeliniska, nasadená bola aj armáda. Nakoniec pomohol dážď. Nevídané horúco zaskočilo nielen obyvateľov Anglicka či Walesu, kde teplomer ukazoval 30 stupňov, ale aj Škótsko. Teraz britskí meteorológovia na víkend predpovedajú ochladenie a prehánky až búrky.

Extrémne sucho

Užívatelia twitteru zdieľajú satelitné a letecké zábery severnej Európy, kde kedysi sviežu zelenú v zalesnených a zatrávnených oblastiach nahradila žltá a hnedá. To je prípad aj Dánska, ktoré zažilo najsuchší júl za posledných 150 rokov.

July 2018 will undoubtly end up as the driest July ever recorded in #Denmark (records back to 1874). And the #drought is now visible from space, too. May 13 vs. July 19. pic.twitter.com/ycP5EuxEZ3

— Danny Høgsholt (@DannyHoegsholt) July 20, 2018

Podobné sucho pomáha archeológom, lebo z nových leteckých snímok sú v pôde jasne viditeľné obrysy dávno zničených historických stavieb. Napríklad v Magore vo Walese sa podarilo zamerať bývalé rímske opevnenia.

Problémy elektrární

Vlna horúčav bude mať v každom prípade ďalekosiahle finančné dôsledky, a to nielen kvôli domom, ktoré pri lesných požiaroch ľahli popolom. Horúčavy totiž znamenajú väčšiu spotrebu elektrickej energie pre chod klimatizácií, čo zaťažuje elektrickú rozvodnú sieť.

Jadrové elektrárne vo Francúzsku však musí znižovať výkon, pretože sa kvôli teplej vode v riekach stretávajú s nedostatočným chladením reaktorov. Do problémov sa kvôli horúčave dostali aj plynové elektrárne v Británii či jedna uhoľná elektráreň v Nemecku.

Drahá pšenica

Kvôli nedostatku dažďa zase trpia poľnohospodárske plodiny, čo znamená nižšiu úrodu. Cena pšenice v Európe tak vzrástla na trojročné maximum a priblížila sa ku 200 eurám za tonu.

Meteorológovia terajšiu vlnu horúčav vysvetľujú predovšetkým súčasným stavom prúdenia v atmosfére, ktoré sa nezvyčajne vyklonilo k severu, čo umožnilo horúcemu vzduchu od juhu vstúpiť vysoko na sever Európy.

Takzvané tryskové prúdenie, teda prúdenie vzduchu v atmosfére v smere zo západu na východ, sa bežne meandrovo vlní, čo vedie k striedaniu teplého vzduchu od juhu a studeného zo severu; v posledných mesiacoch ale podľa odborníkov zostáva v rovnakej pozícii.

To znamená, že podoba počasia je dlhodobo stabilná. Klimatológovia tiež poukazujú na vplyv ľudskej činnosti na zmenu podnebia, najmä v súvislosti s extrémami.