Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.10.2018, 09:30

Prišli o úrodu aj prácu. Na severe Pakistanu praskajú ľadovcové jazerá

„Mám z budúcnosti obavy, mám strach, ako nakŕmim svoju rodinu, stratil som svoju pôdu a tým i svoju prácu. Modlím sa, aby nás Boh ochránil pred ďalšou prírodnou katastrofou,“ spomína Pakistanec na júlové povodne.

Prišli o úrodu aj prácu. Na severe Pakistanu praskajú ľadovcové jazerá
Zdroj: Thompson Reuters Foundation

Keď v júli tohto roku prasklo ľadovcové jazero v provincii Gilgit-Baltistan na severe Pakistanu, dedinčan Sher Baz len bezmocne hľadel, ako mu voda zobrala domov.

Obyvatelia dedinky Badswat, ktorá leží v údolí Iškoman pod vrcholmi večne zasneženého pohoria Hindukúš, boli vydaní na milosť a nemilosť prudkým záplavám. Tie odnášali domy, cesty, mosty, úrodu aj lesy.

„Vďaka Bohu sme nažive, ale všetko, čo sme vlastnili, nám vzala voda, keď sa jazero vylialo,“ povedal pre Thomson Reuters Foundation Baz, 30-ročný otec štyroch detí. Aj keď sa blízko Badswatu nachádza viacero takýchto ľadovcov, dedinčania si čo im pamäť siaha nepamätajú žiadnu takúto záplavu. Úrady oznámili, že vďaka včasnej evakuácii nikto z dedinčanov nezomrel.

Baz sa po tomto zážitku cíti ako vo väzení. „Obklopení kopcami a vodou. Mám pocit, že žijeme na pomedzí života a smrti,” povedal reportérom z Thomson Reuters Foundation.

Zdroj: Thompson Reuters Foundation

Ústredie ľadovcov

Pakistan má viac ľadovcov než akákoľvek iná krajina - ak teda nerátame polárne oblasti. Podľa Pakistanského meteorologického ústavu (PMD) sa viac než 7200 z nich nachádza v pohoriach Karakoram, Hindukúš či v Himalájach.

Práve tieto ľadovce sú obživou pre povodie rieky Indus, ktorá je pre Pakistan "vodnou tepnou". Avšak dáta zozbierané počas posledného polstoročia ukazujú, že okrem 120 ľadovcov sa všetky ostatné topia. Podľa meteorológov sú za tým rastúce teploty.

Kvôli ľadovcom, ktoré sa topia rýchlejšie než kedykoľvek predtým, sa cítime oveľa zraniteľnejšie. Ako keby sme boli neustále vystavení hrozbe prírodnej katastrofy“, povedal pre Thomson Reuters iný dedinčan Šakur Baig. 45-ročný roľník je na povodne zvyknutý, ale v takejto miere ešte nič podobné nevidel.

Baig, ktorý prišiel o svoj dom, úrodu aj polia, sa pridal k približne tisícke ďalších dedinčanov z Badswatu, ktorí museli byť evakuovaní do vyššie položených oblastí, kde našli dočasné prístrešie.

Dedinčania uväznení kdesi vysoko v horách, ustupujúca voda a zničené cesty výrazne komplikovali zásobovanie jedlom a prístreškami, hovorí miestna rozvojová organizácia Aga Khan Agency for Habitat. Pomoc postihnutým napokon zhadzovali letecky v spolupráci s pakistanskou armádou.

Lesov bude ubúdať

Takéto extrémne javy sú len začiatkom, hovorí odborník na ľadovce a riaditeľ PMD Ghulam Rasul. „Škody spôsobené praskaním ľadovcov sa týmto nekončia. Budeme sa s nimi stretávať aj v budúcnosti, pretože ľadovcov, ktorým hrozí prelomenie, je tu veľmi veľa,“ povedal pre Thomson Reuters Foundation Rasul. Roky odlesňovania a k tomu klimatická zmena, to všetko viedlo k teplotám, ktoré spôsobujú roztápanie ľadovcov, dodáva Rasul.

Zároveň hovorí, že za posledných 80 rokov priemerná teplota v Gilgit-Baltistane narástla o 1,4 stupňa Celzia. V nižšie ležiacich regiónoch Sindh, Padžáb či Chajbar Paštúnchwá je to pritom len o 0,6 stupňa. Pre vládou nedostatočné manažovanie lesov a stúpajúci dopyt po dreve padlo veľa stromov, hoci udržiavanie lesov je na absorbovanie uhlíka z atmosféry pri boji s klimatickou zmenou kľúčové.

„Globálne otepľovanie má priame následky na hornaté oblasti na severe Pakistanu a to kvôli úbytku lesov. Odlesňovanie sa deje aj kvôli nedbalosti úradov, ľudia kácajú stromy na stavby a palivo,“ je presvedčený Rasul a zdôrazňuje, že kľúčové je zalesňovať krajinu, aby sme zmiernili negatívne účinky globálneho otepľovania do budúcna.

Miestne úrady však tvrdia, že obnoviť lesy je ich prioritou, no znovuvysadiť túto oblasť stromami si vyžaduje čas. „Vláda už okrem iného spustila kampaň za obnovu lesov, aby sa vyvážil prudký nárast teplôt v hornatých oblastiach,” povedal pre Thomson Reuters Foundation hovorca miestnej vlády Faizullah Faraq. Dodáva, že s pomocou Fondu OSN pre rozvoj vidieka (IFAD) sa už začalo s výstavbou infraštruktúry, ktorá má uľahčiť odchod obyvateľov v prípade núdze. „Je to veľká výzva a nevyriešime ju za noc, ale sme na správnej ceste,“ uzatvára.

Rasul hovorí, že PMD nainštalovala varovné systémy do troch oblastí, ktoré sú schopné upozorniť komunity na hocijaké ľadovcové nebezpečenstvo. Dodáva však, že je potrebné nainštalovať ich oveľa viac, aby poskytli varovanie v dostatočnom predstihu.

Dedinčan Baz sa strachuje o budúcnosť seba i svojej rodiny. „Všetko, čo môžem podniknúť, je modliť sa za svoju rodinu, aby prežila ďalší deň,“ hovorí Baz. „Strachujem sa o budúcnosť a o to, ako nakŕmim svoju rodinu, keďže som stratil svoju zem a tým i svoju prácu. Modlím sa, aby nás Boh ochránil pred ďalšou prírodnou katastrofou.“

Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.