Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
28.11.2018, 09:30

Moslim, Róm, lesba. Prečo ich stále viac Slovákov nechce mať za suseda

Na Slovensku rastie medzi ľuďmi sociálny dištanc. Prečo je to problém, vysvetľuje Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Moslim, Róm, lesba. Prečo ich stále viac Slovákov nechce mať za suseda
Zdroj: Reuters

Predstavte si, že sa do vášho susedstva nasťahuje moslimská rodina. Prekážalo by vám to alebo nie? Takúto a ďalšie podobné otázky kládol Slovákom Inštitút pre verejné otázky. Zisťoval tým, do akej miery majorita akceptuje spolunažívanie s rôznymi menšinami.

V roku 2008 odpovedalo na otázku 32 percent opýtaných záporne, v roku 2017 odmietlo susediť s moslimami 73 percent našincov. Sociálny dištanc na Slovensku rastie takmer k všetkým menšinám. Čoraz menej by sme akceptovali mať za susedov rómsku, ázijskú, černošskú rodinu, ale aj gejov a lesby. Prečo na Slovensku sociálny dištanc rastie, vysvetlila Elena Gallová Kriglerová, riaditeľka a spoluzakladateľka Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Čo je príčinou rastúceho vzďaľovania sa človeka od človeka?

V prvom rade je veľmi dôležité, aby v spoločnosti existovala základná súdržnosť. To znamená, aby rôzne skupiny obyvateľstva dokázali žiť spoločne. Dištanc je vzdialenosť v spoločnosti, do akej miery akceptujeme iných ľudí, alebo do akej miery sme schopní a ochotní vytvárať určité typy vzťahov. V prípade, že to v krajine nemáme, dochádza k tomu, že je ohrozená naša vzájomná dôvera aj vzájomné spolužitie.

Výsledkom môže byť, že sa k sebe začneme správať násilne, alebo ako obyvatelia jednoducho nevieme v krajine spolu žiť.

Ak si vezmeme aktuálnu situáciu na Slovensku, napríklad nedávny útok na Filipínca Henryho Acordu v Bratislave, či útoky v súvislosti so sexuálnou orientáciou v Trenčíne, kde by sme mali hľadať „kameň úrazu“?

Už od 89. roku je dištanc voči menšinám pomerne veľký a vyzerá to tak, že sa neustále zvyšuje. Príčina je podľa mňa v dvoch veciach. Jednak, že sa nám nedarí vytvárať si vzťahy, o ktorých som hovorila. To znamená učiť sa vzájomnej empatii a tomu, aby sme sa naučili žiť spoločne v rozmanitej krajine. Druhú príčinu vidím v tom, ako sa správajú politici. Tým, ako o týchto témach komunikujú s verejnosťou, ako napríklad z menšín vytvárajú nepriateľov, prispievajú k nárastu sociálneho dištancu. V poslednom období to vidíme voči Rómom a migrantom, v minulosti voči Maďarom. Potom to v spoločnosti vytvára dojem, že je to v poriadku a je to správne. Zároveň to vytvára autentický strach z jednotlivých menšín. Kameň úrazu je podľa mňa hlavne vo verejnom diskurze. V tom, ako sa o menšinách hovorí. Ako sa hovorí o tom, kto v tejto krajine má mať aké postavenie.

Ako teda napomôcť ľuďom, aby sa lepšie zorientovali a porozumeli tejto téme?

Je veľa vecí, ktoré na porozumenie témy môže vplývať. Napríklad vzdelávací systém. Aj v škole máme rôznych spolužiakov, z rôznych krajín, z rôznych menšín. Čiže ako učíme deti, aby sa vzájomne k sebe správali, aby sa akceptovali. Rovnako aj na pracovisku. Ide o to, že sa musíme naučiť spolunažívať najprv v mikro-priestoroch. To sa potom odrazí na tom, ako bude žiť kompletne celá spoločnosť. V súčasnej atmosfére, ktorá vládne v krajine, je ťažké ľuďom vysvetľovať, prečo je to zlé. Pretože oni majú strach hlboko zažitý. Treba zmeniť atmosféru v krajine.  Ak sa zmení atmosféra a ak sa budú ukazovať pozitívne príklady spolužitia, potom sa ľudia prestanú báť a budú vo svojich priestoroch fungovať oveľa lepšie a tolerantnejšie.

Myslíte si, že príčinou môže byť aj to, že nedokážeme v niektorých situáciách vystáť ani sami seba? Teda Slovák – Slováka na inom konci našej pomerne malej krajiny?

Áno, na Slovensku máme medzi sebou nízku dôveru, dokazujú to aj výskumy. Nielen voči menšinám, ale voči komukoľvek. Na tom by bolo treba popracovať, aby sme sa dokázali navzájom všetci rešpektovať.

Lucia Žitňanská zverejnila na svojom Facebooku výsledky z výskumu Inštitútu pre verejné otázky, ktoré ukazujú nárast sociálneho dištancu od roku 2008. Myslíte si, že tento nárast mohlo spôsobiť aj to, že sa v médiách pretriasa téma migrácie a problémov s utečencami?

Ja by som z tohto neobviňovala vyslovene média, pretože mnohé médiá robia záslužnú prácu v tom, že informujú o týchto problematikách, o kritických situáciách. Snažia sa vyvracať rôzne fake news. Skôr je to podľa mňa o politickom diskurze. Médiá dávajú priestor politikom, pretože to je ich práca, jednoducho to musia robiť. Otázne je potom len to, či to robia dostatočne kriticky, ale to je potom záležitosť konkrétnych médií. Každopádne, samotné média za to nemôžu. Skôr by som hovorila o tých, ktorí tu formujú verejnú mienku.

„Predstavte si, že by sa do Vášho susedstva nasťahovala osoba, resp. osoby patriace do nasledujúcich skupín. Prekážali by vám v susedstve, alebo nie?“ (% odpovedí „prekážali by mi“)
Zdroj: Výskumná štúdia Zaostrené na extrémizmus

Po zverejnení tabuľky na sociálnej sieti Facebook, v profile političky Lucie Žitňanskej, sa rozprúdila pod príspevkom pestrá diskusia používateľov. Kým niektorí nadnesene písali o význame tohto prieskumu: „Podľa tabuľky to vyzerá tak, že by sa mal z eurofondov konečne rozbehnúť program zameraný na odstraňovanie predsudkov a všetkých druhov nenávistných prejavov voči našej najdištancovanejšej menšine – extrémistom.“ Iní boli z tabuľky dezorientovaní. Preto sa do diskusie zapojila Lucia Žitňanská a dovysvetlila, o čo v tabuľke ide:  „Štandardný prieskum v rámci výskumu. Otázka znela: Predstavte si, že by sa do Vášho susedstva nasťahovala osoba, resp. osoby patriace do nasledujúcich skupín. Prekážali by Vám v susedstve, alebo nie? Čísla vyjadrujú percento odpovedí „prekážali by mi“.“

Zdroj: Facebook profil Lucia Zitnanska

Tento príspevok Žitňanskej zdieľal na svojom profile aj psychológ Aleš Bednařík. Bednařík definoval pojem dištancu ako „meradlo odporu, strachu a nenávisti voči iným skupinám.“ Tabuľku zhodnotil tak, že začína pozitívne, a teda, že ľudia nechcú mať blízko seba extrémistov, a preto sú na prvom mieste. Ďalej však konštatuje nasledovné: „Keď sa pozriete na všetky ďalšie skupiny, tak odpor ľudu sa zdvojnásobil skoro voči úplne všetkým skupinám!“

Aký má teda sociálny dištanc vplyv na krajinu? Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej má sociálny dištanc vo všeobecnosti vplyv na vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, ale aj na celkovú atmosféru v krajine. Vplýva však aj na to, ako krajina funguje. Pýtali sme aj na to, aké sú reálne skúsenosti s cudzincami a menšinami a chceli sme vedieť, či existujú príklady krajín, kde to funguje inak.

Elena, ktorá nedávno navštívila Portugalsko, opisuje, ako sa správajú k menšinám a cudzincom tam: “Napríklad začali do krajiny lákať oveľa viac cudzincov, pretože im klesá populácia. Zistilo sa, že cudzinci prispievajú do sociálneho systému oveľa viac než z neho berú. To znamená, že napríklad živia dôchodcov, ktorých je tam už veľa. Takisto oveľa viac podnikajú. Okrem toho tam majú veľmi dobré mechanizmy integrácie. Zaujímavé je aj to, že postoje verejnej mienky voči cudzincom sú úplne opačné ako na Slovensku. Napriek tomu, že migrantov je tam naozaj veľa, tak sú proti nim iba tri percentá obyvateľov. Úplne iný prístup ako Slovensko majú k cudzincom aj škandinávske krajiny.  Vnímajú ich ako svojich vlastných obyvateľov. Napríklad Nóri tvrdia, že Nórom je každý, kto žije v Nórsku a ľudia sú bohatstvom krajiny. To rozmanitosť prináša bohatstvo. Čiže to, ako to zarámujete, ako sa na to pozriete, má veľký vplyv, aký bude mať názor široká verejnosť. Tým by sme mohli dosiahnuť to, že by sa xenofóbne postoje a názory eliminovali.“

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov, ktorý je realizovaný v rámci európskeho projektu People between the Lines.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.