Veľká Británia by sa mala pričiniť o to, aby odevné spoločnosti začali s výrobou oblečenia, ktorého výroba vyprodukuje menej skleníkových plynov a ktoré bude ľahšie recyklovateľné. Odevný priemysel by sa tak stal menej škodlivým pre životné prosdtredie, tvrdia experti.
Prirýchlo sa meniace trendy
Veľký dopyt po lacnom textile navyše vedie k zlým pracovným podmienkam a vykorisťovaniu v rámci fabrík po celom svete, tvrdí organizácia Environmnetal Audit Committee, ktorá otvorila otázku udržateľnosti textilného priemyslu. "Čoraz viac britských zákazníkov si módu užíva, má to ale nepriaznivé podmienky na zamestnancov v priemysle a životné prostredie," tvrdí Mark Sumner, ktorý sa módou a jej udržateľnosťou zaoberá na univerzite v Leeds.
Odevný priemysel zažíva narastajúci tlak, aby dokázal zaistiť, že jeho dodávateľské reťazce sú priateľské k životnému prostrediu a že zamestnanci dostávajú adekvátnu mzdu. Napriek tomu sa odhaduje, že približne 25 miliónov ľudí bolo na svete v roku 2016 otrokom nútenej práce.
Svetový boom v predaji oblečenia možno pozorovať v posledných dvoch dekádach, kedy sa módne trendy menili pomerne rýchlo, čo spôsobilo, že zákazníci nosili zakúpený tovar kratšie než obvykle a hneď ho vymenili za nový. Potvrdzuje to aj štúdia z roku 2017, ktorú vypracovala nadácia Ellen MacArthur Foundation.
Škody aj na mori
Výroba textilu vyprodukuje ročne 1,2 bilióna ton skleníkových plynov. Je to viac než vyprodukuje letecká a lodná doprava dohromady. Len jedno percento vyhodeného nepotrebného šatstva sa pritom dá recyklovať. Alan Wheeler, šéf britskej asociácie Textile Recycling Association tvrdí, že nástroje ako dane môžu zatlačiť na výrobcov odevov, aby produkovali textil, ktorý sa ľahšie zrecykluje alebo rozloží. "Rád by som videl, ako výrobcovia či obchodníci nejakým spôsobom preberú väčšiu zodpovednosť za to, čo púšťajú do obehu na trh," tvrdí Wheeler.
Spoločnosti vyrábajúce textil by mali podľa ochrancov prírody taktiež znížiť množstvo plastových vlákien, ktoré sa pri praní dostávajú do vody, tvrdí Richard Thompson, profesor morskej biológie z Univerzity v britskom meste Plymouth. Plastické vlákna zo šatstva, ktoré sa dostanú každý rok do morí sa rovnajú približne 50 miliónom plastových fliaš. "Stále nachádzame syntetické materiály, najmä však plasty a vlákna dokonca aj v arktickom ľade či morských mušliach," tvrdí Thompson.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
