Británia sa vzdá 12 až 15 percent rabatu, pričom veľká reforma poľnohospodárskej politiky nebude. Rozpočet únie bude okolo 1,03 percenta hrubého národného príjmu. Noví členovia prídu o päť percent podpory pre regióny a zároveň sa zjednodušia pravidlá pre využívanie peňazí z eurofondov. Zhruba takto by mohla podľa vyjadrení britských a východoeurópskych diplomatov napokon vyzerať dohoda na rozpočte pre Európsku úniu na roky 2007 až 2013.
Británia po nekonečných výzvach a varovaniach zo strany európskych partnerov by dnes konečne mala predložiť návrh finančného rámca. Ten bude podkladom pre diskusiu o rozpočte na summite v Bruseli 15. až 16. decembra. Boj o peniaze sa tak ešte len začne.

Zmiernenie kritiky
Britský premiér Tony Blair minulý týždeň navštívil Tallin a Budapešť, aby u nováčikov hľadal podporu pre svoje návrhy. Nových členov nahnevali neoficiálne informácie o plánoch britského predsedníctva znížiť pomoc pre ich regióny o desať percent. Podľa dostupných informácií počíta Londýn so znížením rozpočtu o vyše 20 miliárd eur na sedem rokov. Väčšinu z tejto úspory, zhruba 16 miliárd, predstavujú škrty vo výdavkoch zo štrukturálnych a kohézneho fondu.
"Blížime sa k návrhu, ktorý síce nie je ideálny, no je lepší ako ten prezentovaný neformálne," povedal po stretnutí s Blairom poľský premiér Kazimierz Marcinkiewicz pre agentúru PAP. Po Poľsku - najväčšom kritikovi neoficiálnych plánov Londýna - zmiernili tón aj ďalší noví členovia.
"Pokiaľ chceme dosiahnuť nejaké závery, tak asi budeme musieť ustúpiť všetci. Na jednej strane Briti alebo Francúzsko a na ďalšej strane Česká republika alebo Slovensko. Ide o to, aby sa našla tá správna proporcia medzi spravodlivosťou a solidaritou," poznamenal Paroubek.
Nováčikov zjavne zaujali ústupky vo forme zjednodušenia pravidiel pri čerpaní peňazí z eurofondov.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány povedal, že nováčikovia by mohli prehltnúť škrty výmenou za uľahčenie týchto pravidiel. Podľa poľských zdrojov citovaných serverom Euobserver, "kompromis už existuje". Podrobnosti prípadného kompromisu zatiaľ nie sú známe.

Priority Slovenska
Slovensko od začiatku vystupovalo zdržanlivo a vyhlo sa akejkoľvek kritike uniknutých návrhov. Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu je pre nás prioritou, aby sa DPH mohla započítavať ako oprávnená položka do výdavkov projektov pre štrukturálne a kohézne fondy. Dzurinda apeloval, aby bola vyššia flexibilita čerpania kohézneho fondu, než ako to navrhovalo luxemburské predsedníctvo. "Flexibilita je naším veľkým záujmom. Aby lehota pre čerpanie kohézneho fondu bola dlhšia alebo aby platilo pravidlo, že lehota čerpania sa započíta nie od okamihu, keď podáte projekt, ale až keď je schválený," vyhlásil Dzurinda. Premiér mal údajne od Blaira získať aj prísľub o zvýšení prostriedkov na uzavretie blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.

Ústretovosť Londýna je obmedzená
Blair práve v Budapešti prvýkrát povedal, že je ochotný vzdať sa časti rabatu (úľava na platbách do európskeho rozpočtu). Teda tej časti preplatku, ktorá nepôjde do poľnohospodárskej politiky, ale na financovanie chudobných regiónov. Ak by sa začalo s reformou poľnohospodárstva, vzdal by sa aj väčšej časti rabatu.
"Čo sme vždy hovorili je, že rozpočet musí byť spravodlivý," povedal nemenovaný britský diplomat pre denník Guardian. "Nie je spravodlivé, keď podľa starých pravidiel sme platili dvapolkrát viac v porovnaní s Francúzskom, a to po zohľadnení rabatu. Je to rovnako nespravodlivé, ako keby sme sa mali stať druhým najmenším prispievateľom do rozpočtu, ak sa nič nezmení."
Blair zároveň partnerov varoval, že ak nedospejú k dohode teraz, pravdepodobnosť jej schválenia sa zníži. Akonáhle prestane Londýn predsedať únii, bude mať menšiu zodpovednosť za úspech rozpočtu a môže sa stať, že sa obmedzí len na obranu svojej národnej pozície, ako to robia ostatné krajiny, avizovali britskí diplomati.
Práve britký rabat a poľnohospodárske dotácie (väčšina ide pre francúzskych farmárov) boli hlavným sporom júnového summitu, ktorý sa skončil neúspešne. Británia si zľavu vyjednala v 80. rokoch ako kompenzáciu za to, že nedostáva z rozpočtu také vysoké poľnohospodárske dotácie ako iné krajiny. Francúzsko však prepojenie rabatu a dotácií odmieta. Jasne žiada zrušenie britských úľav.

Blair je doma zradcom
Britká tlač nazvala Blaira kvôli ochote vzdať sa časti rabatu zradcom. Líder britských konzervatívcov Michael Howard tvrdí, že britskí daňoví poplatníci budú znášať bremeno bez toho, aby za to niečo dostali. Podľa euroskeptického poslanca v Európskom parlamente Nigela Farageho si Blair pohneval partnerov v únii. Zároveň spustil lavínu nepredvídateľných problémov vo vlastnej krajine, pretože nedal priestor na diskusiu. Liberálny demokrat Vince Cable varoval pred najhorším možným scenárom - Británia sa vzdá časti rabatu, krajiny východnej Európy dostanú menej peňazí, a nebude žiadna reforma poľnohospodárskej politiky.
Blair odmieta kritiku, že zradil Britániu. Podľa neho veľkosť rabatu v absolútnych číslach v každom prípade porastie, len sa zníži tempo jeho rastu. "Naučil som sa, že ak vládnete podľa titulných strán, nemôžete vládnuť dôsledne a dobre," vyhlásil britský premiér pre BBC.