Tým, že tvrdohlavo odmietajú prejaviť aj keď minimálne solidaritu v migračnej otázke, otvárajú štáty vyšehradskej štvorky (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) diskusiu o tom, či by mali zotrvať v schengenskom priestore.
Na tlačovej konferencii po skončení summitu Európskej únie to dnes povedal belgický premiér Charles Michel, informoval miestny denník Le Vif. Krajiny EÚ sa podľa očakávania na vrcholnej schôdzke nezhodli na reforme azylového systému.
"Tým, že tvrdohlavo, opakovane, systematicky odmietajú preukázať aspoň minimálnu solidaritu, otvárajú automaticky politickú diskusiu o schengenskom priestore, v skutočnosti práve otvárajú (otázku) ich vlastného zotrvania v schengenskom priestore," povedal belgický premiér Michel s odkazom na krajiny višegrádskej štvorky a ich postoj k migrácii.
"To, čo hovorím, podporuje stále viac a viac ľudí pri (rokovacom) stole," dodal.
Európska únia ako bankomat
Michel už v minulosti kritizoval údajne nedostatočnú solidaritu krajín východnej častí Európskej únie v migračnej kríze.
"Nie je možné, aby niektoré krajiny považovali EÚ za bankomat, z ktorého môžu dostávať podporu na svoj hospodársky rozvoj, a zároveň odmietať princíp solidarity v otázke migrácie," povedal dnes liberálny belgický premiér.
Podľa neho skôr či neskôr príde v otázke migrácie "okamih pravdy". "Ak budeme zneužívať migráciu kvôli voľbám, čo sa deje všade v Európe, oslabíme Európu tým, že ju budeme prezentovať ako neschopnú navrhnúť riešenie hlavných výziev," uviedol predseda belgickej vlády, ktorú pred časom kvôli sporu o globálnej pakt OSN o migrácii opustila najsilnejšia koaličná strana - flámski nacionalisti.
Samit ukázal rozpoltenosť
Dnešnú kritiku na adresu krajín vyšehradskej skupiny Michel predniesol po samite, na ktorom sa nepodarilo v otázke migrácie dosiahnuť prakticky žiadny pokrok. Štáty EÚ sa zhodli iba na tom, že v boji s migráciou budú ďalej klásť dôraz najmä na ochranu vonkajších hraníc a na spoluprácu s tranzitnými štátmi.
Rozpory však naďalej panujú v otázke reformy azylového systému alebo posilnenia reformovanej agentúry Frontex, teda navyšovanie počtu príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
Jedným zo sporných bodov zostáva návrh komisie z roku 2016 na reformu takzvaného dublinského systému, teda pravidiel určujúcich, ktorá z krajín rieši azylové žiadosti.
Krajiny vyšehradskej štvorky vrátane Slovenska dlhodobo odmietajú prerozdeľovanie migrantov v rámci Európskej únie. Ani jedna z nich sa tiež nepripojila k globálnemu paktu OSN o migrácii, ktorý tento týždeň na konferencii v Marakéši prijalo 164 krajín sveta.