Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.12.2018, 16:26

Poľský samit v piatich bodoch: krízu nevyriešime, ak to pre nás nie je kríza

Prinášame vám zhrnutie klimatickej konferencie COP24, ktorá sa konala v uplynulých dvoch týždňoch v Katoviciach.

klimatický samit Poľsko 2018
Zdroj: Thomson Reuters Foundation

Jednania v Poľsku sa v piatok oficiálne skončili, neoficiálne zástupcovia asi dvesto krajín sveta pracovali aj cez víkend, aby sa spoločne na dvojtýždňovom samite v Katoviciach dohodli na „klimatickej knihe kníh“ - teda na súbore pravidiel, ktorými sa štáty sveta majú riadiť, aby sa naša planéta čochvíľa neuvarila.

Presne to jej totiž hrozí. Podľa vedeckej správy medzivládneho panelu Organizácie spojených národov pre zmenu klímy IPCC o dvanásť rokov budeme žiť v podmienkach o jeden a pol stupňa teplejších než v dobe pred industrializáciou. Správa zároveň upozorňuje na to, že keď dosiahneme takúto teplotu, viaceré procesy na Zemi budú nenávratne zničené a následky budú katastrofické. Čo sa udialo behom dvoch týždňov vyjednávaní si priblížime v piatich bodoch:

1. Štáty budú musieť odhaliť karty

Eurokomisár pre energetiku a ochranu klímy Miguel arias Caňete vysvetlil, ako by mohli fungovať nové pravidlá. „Máme systém transparentnosti, systém podávania hlásení, máme pravidlá pre meranie našich emisií, systém pre meranie dopadov našich politík v porovnaní s tým, čo odporúča veda,” uviedol eurokomisár.

Pravidlá obsahujú aj mechanizmus k tomu, aby štáty dodržiavali predpisy. Znamená to, že krajiny, ktoré nepošlú svoje správy na čas, budú čeliť vyšetrovaniu. Nové pravidlá budú „flexibilné“ pre rozvojové krajiny - tie sa budú môcť pravidlám prispôsobiť neskôr.

2. Oplatí sa bojovať za vedu

Jeden z najväčších konfliktov na klimatickej konferencii sa týkal vedeckej správy z dielne IPCC. Skupina krajín vrátane Saudskej Arábie, USA, Kuvajtu a Ruska - ktoré patria k najväčším producentom fosílnych palív - odmietali túto správu „privítať“. Chceli len, aby závery konferencie zneli tak, že štáty správu „vzali na vedomie“. Kompromis sa štátom nedaril dosiahnuť, ostatné krajiny sa ale nevzdávali. Väčšina z nich mala pocit, že uznanie vedeckých záverov je pre konferenciu dôležité. Nakoniec kompromis predsalen našli a štáty v závere „uznali“ činnosť IPCC.

„Vedecké závery sú znepokojivé, nenastalo ale ich prepojenie s tým, že je potrebné robiť (v boji so zmenou klímy) niečo viac,“ uviedla Camilla Bornová z think-tanku E3G, ktorý sa zameriava na životné prostredie. „Dohoda sa na to pozerá izolovanie. Je to elegantný kompromis, ale nie je dostatočný,“ dodala. 

3. Mezinárodný duch stále žije

Množstvo štátov sa obávalo, že rastúci nacionalizmus vo svete ohrozí klimatickú konferenciu. Ako príklad poslúži novozvolený prezident Brazílie Jair Bolsonaro známy svojim klimaskepticizmom. Brazília bola jedným z favoritov, ktorí by viedli klimatickú konferenciu budúci rok, nakoniec sa štáty sveta stretnú o rok v Chile.

„Myslím, že krása multilateralizmu spočíva v tom, že ide o úsilie všetkých,“ uviedla španielska ministerka životného prostredia Teresa Riberaová Rodríguezová. „A čo sme videli, je to, že všetci balíček podporili, žiadna krajina sa nerozhodla, že ho bude blokovať. Je to naozaj náročné. Je to ako usporiadať večierok pre dvesto priateľov a zosúladiť len jediné menu pre všetkých. Nie je to jednoduché, ale máme to. A to je fantastické!“ dodala.

Napriek tomu zostávajú na mieste obavy z krokov jedného z najväčších producentov fosílnych palív na svete - USA. Šéf Bieleho domu Donald Trump totiž avizoval, že vystúpi z Parížskej klimatickej dohody. V nej sa štáty dohodli, že chcú teplotu Zeme udržať výrazne pod dvomi stupňami Celzia, ideálne udržať 1,5 stupňa do konca storočia. Na takýto cieľ je však potrebná spolupráca všetkých, obzvlášť tých najväčších znečisťovateľov.

4. Víťazstvo pre proces, ale nie pre planétu

Zatiaľčo vyjednávači si vzájomne gratulovali, akú dobrú prácu odviedli, na konferenciu sa valila vlna kritiky. Podľa viacerých kritikov záverečná dohoda nejde dostatočne ďaleko. Mnohí ekologickí aktivisti si myslia, že Katovice boli premeškanou príležitosťou k radikálnej akcii.

„Skončilo to skôr ako veľtrh o obchodovaní s uhlím než dohoda o klíme,“ komentoval to jeden z aktivistov Mohamed Adow s odkazom na snahy Poľska a USA presadzovať na konferencii uhlie. „Nedali sme najavo v dobrej viere, že berieme vážne to, čo nám hovorí veda a že na to reagujeme. Tento odkaz nezaznel,“ dodal.

5. Objavujú sa nové hlasy

Jednou z najpozoruhodnejších vecí na celej konferencii bola prítomnosť energických mladých ľudí v omnoho väčšej miere, než tomu bolo zvykom na podobných akciách v minulosti. Mladí ľudia často vnímajú klimatické zmeny inak než starší - a práve tých bola v skupine vyjednávačov väčšina. „Za takmer desať rokov, čo sa zúčastňujem na týchto klimatických jednaniach, musím povedať, že to nevyzerá, že by sa niečo zmenilo. Stále používame ten starý, dinosaurí jazyk. Stále hovoríme to isté. Stále sa zmieňujeme o tých istých fádnych bodoch,“ povedal maledivský prezident Muhammad Našíd

Pozoruhodné bolo v tejto súvislosti vystúpenie pätnásťročnej švédskej študentky Grety Thunbergovej. Jej posolstvo bolo rázne a stručné: „Nemôžeme vyriešiť krízu, ak to za krízu nepovažujeme.“

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.