„Práve čelíme človekom spôsobenej katastrofe globálnych rozmerov, najväčšej hrozbe v posledných tisíckach rokov – klimatickej zmene. Ak nebudeme konať, kolaps civilizácie a vyhynutie prírody je na obzore.“ Tieto slová si z úst legendárneho britského prírodovedca Davida Attenborougha vypočuli v pondelok – prvý deň klimatickej konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) v Katoviciach – zástupcovia takmer dvesto krajín sveta.
Jej hlavným cieľom je uviesť Parížsku klimatickú dohodu z roku 2015 do praxe. Inými slovami, katovický samit by mal priniesť konkrétne pravidlá, aby teplota na Zemi do konca storočia nestúpla o viac než 1,5 stupňa oproti dobe pred industrializáciou. A nastaviť tieto pravidlá tak, aby ich dokázali plniť aj chudobnejšie rozvojové krajiny.
Benefity prevyšujú náklady
Je morálnym imperatívom dneška riešiť klimatickú zmenu. Znečistené ovzdušie, ktoré priamo súvisí aj so zmenou klímy, má na svedomí celosvetovo až sedem miliónov úmrtí ročne, povedala v stredu na samite podľa nadácie Thomson Reuters Foundation (TRF) María Neira, riaditeľka pre otázky verejného zdravia v Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO).
Podľa nej by boli ekonomické zisky z vyššej kvality zdravotnej starostlivosti minimálne dvojnásobné oproti nákladom, ktoré vynaložíme na stopnutie emisií. Na konferencii upozornila, že so znečisteným ovzduším, ktoré je hlavnou príčinou zmeny klímy, ide ruka v ruke rakovina pľúc či astma.
Na otváracom ceremoniále mal prejav aj poľský prezident Andrzej Duda. Paradoxom je, že jedným zo sponzorov samitu je Poľskom vlastnená uhoľná spoločnosť. Medzinárodná organizácia Priatelia Zeme (Friends of Earth International) reagovala, že týmto sa „ukázal klíme prostredník“.
Konferencie sa zúčastní aj 15-ročná Greta Thunbergová zo Švédska, ktorá svojimi protestmi inšpirovala študentov a žiakov z viacerých krajín. „Už 25 rokov chodí nespočet ľudí na klimatické konferencie OSN prosíkať našich svetových lídrov, aby skončili s produkovaním emisií. Zjavne to nefunguje, pretože množstvo emisií stále rastie,“ hovorí Thunbergová pre denník The Guardian. Svetovým lídrom odkázala, že sa správajú ako deti. Švédka každý piatok namiesto cesty do školy chodí protestovať. Tvrdí, že má rada školu a učenie. „Ale prečo by sme mali študovať pre budúcnosť, ktorá možno o chvíľu nebude?“
Prečo je 1,5 stupňa problém?
Konferencia potrvá až do 14. decembra. To, čo z nej vzíde, je pritom kľúčové – konkrétne pravidlá totiž svet potrebuje viac než súrne. V októbri vydal Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) správu, podľa ktorej sa planéta oteplí o 1,5 stupňa už o dvanásť rokov. Udržať takúto teplotu do konca storočia potom bude prakticky nemožné. Správa hovorí, že doterajším tempom na konci storočia isto prekročíme aj dva stupne. Nadácia Thomson Reuters Foundation uvádza, že podľa niektorých vedcov dosiahneme dokonca tri stupne Celzia.
„Záleží na každom malom oteplení. Oteplenie o 1,5 stupňa alebo viac zvyšuje riziko spojené s dlhotrvajúcimi alebo nezvratnými zmenami,“ uviedol v októbri Hans-Otto Pörtner, spolupredseda pracovnej skupiny IPCC pre dopady zmeny klímy.
Čo presne mal na mysli? Jedným z problémov bude napríklad dopestovať plodiny. (Nielen) ľudia zo strednej Európy už nebudú môcť kúpiť na trhu toľko jedla a také druhy, aké boli doposiaľ dostupné.
Extrémne prejavy počasia budú takisto čoraz častejšie – a tie majú dopad na ekonomickú kondíciu krajín. Najzraniteľnejší pritom budú tí najchudobnejší. A navyše, extrémne teplá budú ľudí nútiť migrovať, lebo v niektorých oblastiach sa jednoducho nebude dať prežiť. Kvôli tomu zrejme nastanú politické napätia a konflikty.
To je len zlomok zo zoznamu dôsledkov, ktoré svet čakajú, ak prekročíme hranicu 1,5 stupňa. Zoznam je pridlhý, a času primálo.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
