Hračky, kozmetika, bižutéria, oblečenie či mobilné telefóny – to všetko patrí k typickým darčekom, ktoré dáte alebo si nájdete pod vianočným stromčekom. Za radosťou z bábiky či trblietavých očných tieňov však môže stáť vykorisťovanie a zneužívanie – pretože ide o produkty, ktoré častokrát vyrábajú do práce nútené deti alebo mizerne zaplatení zamestnanci. Odborníci radia, aby sa ľudia pýtali, za akých podmienok bol ich darček vyrobený.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre prácu (ILO), ktorá spadá pod Organizáciu spojených národov, si až 25 miliónov ľudí dnes zarába nútenou prácou a otrokárči. „Protiotrokárski“ aktivisti tvrdia, že nútená práca sa schováva za mnohými populárnymi značkami.
Právne organizácie Solidar Suisse a China Labor Watch napríklad zistili, že v istej čínskej továrni na hračky, kde na svet prichádzajú bábiky Disney či Fisher-Price, mali zamestnanci prácu nadčas na čierno a nedostali zaplatené cez dovolenky či péenky. Niektoré z darčekov pritom môže vyrábať človek, ktorý dostáva na hodinu menej než libru. Svetoznáme značky Disney ani Mattel sa k tomu nevyjadrili.
„Cez Vianoce si ešte viac uvedomujeme, že nie sme všetci na rovnakej vlne – že môžeme byť v lepšej situácii, než niekto v inej časti sveta,“ povedala Suzanne Hoffová z organizácie La Strada International, ktorá bojuje proti nekalému obchodovaniu. „Teraz je pravý čas zamyslieť sa nie len nad nerovnosťou, ale aj nad otázkou, ‚čo môžem urobiť pre to, aby som neprispieval/a k ďalšiemu vykorisťovaniu?‘,“ tvrdí Hoffová.
Pýtajte sa na zákazníckom servise
Britská vláda varuje, že nakupovaním lacných kópií značkových vecí, od kabeliek až po mobilné telefóny, ľudia podporujú tzv. sweatshops – „spotené továrne“, kde zamestnanci pracujú za neférových a tvrdých podmienok. Kúpou takých vecí tiež ľudia podporujú nútenú prácu detí.
„V prístavoch, na letiskách či poštách fungujú hraničné kontroly, snažia sa tieto náhražky nevpustiť do krajiny, aby na tom kriminálnici nemohli zarábať a aby to ľudia nekupovali,“ povedala ministerka imigrácie Caroline Nokesová.
A nejde len o darčeky – imúnna nie je ani štedrá večera. Ovocie či zeleninu možno tiež máte na stole vďaka nútenej práci. Podľa odborníkov poľnohospodárom často hrozí vykorisťovanie, napríklad ak musia splácať dlh. A pre čokoládu platí to isté: napríklad podľa ILO sa na viacerých plantážach od Brazílie po Ghanu zistilo, že ruku nútene pridávajú k čokoládovému dielu aj deti.
Experti radia nakupujúcim, aby premýšľali aj nad transparentnosťou toho, čo do nákupného koša vkladajú. A aby nútili k zmene tie značky, ktoré zotročujú a vykorisťujú ľudí. Napríklad tak, že sa ich priamo spýtajú. „Prečo pri pozeraní telky napríklad na druhý sviatok vianočný neísť na sociálnu sieť a nevyhľadať si zákaznícky servis svojho obľúbeného darčeka?“ pýta sa Joanna Ewart-Jamesová z „protiotrokárskej“ skupiny Zjednotená sloboda (Freedom United). „Povedzte im, ako veľmi máte radi svoj nový darček. A spýtajte sa ich, čo robia pre to, aby zamestnanci v ich výrobných reťazcoch neboli vykorisťovaní.“
