Ovocný šalát a pohár Martini boli prvými pôžitkami, ktoré si po 86 dňoch strávených vo väzení dopriala reportérka New York Times Judith Millerová. Stala sa najdlhšie väznenou novinárkou v amerických dejinách v súvislosti s tým, že odmietla vyšetrovateľovi vyzradiť svoj dôverný zdroj. Z päťdesiatsedemročnej Millerovej, ktorá sa pred vojnou v Iraku preslávila so svojimi zavádzajúcimi článkami o údajných Saddámových zbraniach hromadného ničenia, urobilo väzenie v USA opäť hviezdu.
"Viem, že naši čitatelia majú veľa otázok, ako sa celá dráma vyvíjala. Skoro o tom na našich stránkach napíšeme," sľúbil vedúci vydania denníka New York Times Bill Keller. Millerová, ktorá v novinách pracuje tri desaťročia, priznala, že nie vždy všetko robila striktne podľa ústavných zákonov. Rýchly návrat k redaktorskej práci však zatiaľ neplánuje. Zoberiem si teraz nejaké voľno, chcem vyvíjať tlak na Kongres, aby prijal federálny zákon chrániaci novinárov a ich dôverné zdroje, povedala svojim kolegom v práci.
Zatiaľ nie je rozhodnutá, či o svojich zážitkoch napíše knihu. "Z celého prípadu som profesionálne veľmi získala," uviedla. V týchto dňoch si číta státisíce e-mailov, ktoré sa jej v období väzenia v počítači nahromadili. Prepustenie Millerovej z väzenia a jej výpoveď pred veľkou porotou vzbudilo v Spojených štátoch značnú pozornosť. Najväčšie dohady panujú nad tým, prečo vlastne Millerová musela vo väzení stráviť taký dlhý čas.
Jej vysvetlenie znie, že nechcela na svoj zdroj z Bieleho domu (viceprezidentovho šéfa kancelára I. Lewisa Libbyho) naliehať, aby jej povolil na súde vypovedať. Lybbiho právnik však uviedol, že Libby toto povolenie vydal už pred rokom. To však Millerová spochybňuje. Tvrdí, že toto vyhlásenie si od Libbyho Biely dom vynútil pod hrozbou prepustenia a že teraz vraj dal Libby Millerovej osobný súhlas na výpoveď.
Tieto šľachetné dôvody Millerovej spochybňujú niektoré médiá. "Vysvetlením by mohlo byť aj to, že cesta do väzenia bola pre Millerovú spôsobom, ako sa z novinárskeho vydedenca pretvoriť na oslavovanú bojovníčku za slobodu prejavu," napísal komentátor konkurenčného denníka Washington Post Dan Froomkin. Narážal tým na články o irackých zakázaných zbraniach, ktorých napísanie Millerová "ľahkovážne" založila na anonymných úradníkoch a expertoch. Froomkin dodal, že utajovať zdroj navyše nie je pre novinárov žiadnym impozantným činom, zvlášť, ak ide o vládnych úradníkov.
Časopis Time a CNN ponúkli aj ďalšie vysvetlenie prepustenia Millerovej. A síce to, že Bushova vláda a republikáni si už nemohli pod čoraz rastúcou kritikou a poklesom popularity dovoliť držať reportérku New York Times vo väzení, zvlášť, keď všetko záviselo od Lybbiho vôli osobne splnomocniť Millerovú na výpoveď.