Už počas druhej svetovej vojny boli pre severnú Afriku typické rýchle pohyby vojsk a jednotky Líbyjskej národnej armády (LNA) poľného maršala Chalífa Haftara sa aj teraz držia osvedčenej tradície. Za dva dni prekonali tisíckilometrovú vzdialenosť a zastavili sa na predmestí hlavného mesta Tripolis.
"Dnes dobyjeme pôdu spod nôh utláčateľov, ktorí rozsievali zlo a krivdu v našej krajine - nastal čas, aby sme vošli do hlavného mesta," vyhlásil Haftar k národu. Armáda, verná tripoliskej Vláde národnej jednoty premiéra Faiza Sarrádža, ktorú uznáva OSN a s ktorou spolupracujú aj USA a väčšina Európskej únie, útok zatiaľ odrazila. Za vzbúrencami maršala Haftara však stojí Rusko a podporuje ho aj Francúzsko, a tak severoafrickú krajinu, ktorá sa zmieta roky v neistote, možno čaká zmena.
Vládne letectvo podľa ruskej agentúry TASS bombardovalo Haftarových vojakov. "Chceme sa vyvarovať používaniu letectva, aby sme garantovali bezpečnosť občanov a ich majetku v bitke o Tripolis," povedal TASS hovorca LNA plukovník Ahmad Mismárí s tým, že jeho ľudia si robia zoznamy letcov podieľajúcich sa na útokoch: "Budú hnaní k zodpovednosti," dodal plukovník. Iné správy však naopak hovoria o tom, že nálety podniká aj Haftarovo letectvo.
Američania svojich evakuovali
"Líbyjčania ďalšie boje nepotrebujú, potrebujú dialóg a politickú dohodu," vyhlásila pri príchode na rokovanie ministrov zahraničných vecí krajín EÚ šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová. S výzvou na ukončenie konfliktu vystúpili aj ministri zahraničia skupiny G7, ktorí mali vo Francúzsku pôvodne rokovať o kybernetickej bezpečnosti, namiesto toho sa však venovali práve Líbyi.
Pokoj žiada aj šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, Spojené štáty pritom z krajiny evakuovali "z bezpečnostných dôvodov" bližšie neurčený počet svojich vojakov, ktorí tu zabezpečovali bezpečnosť diplomatickej misie a podieľali sa na boji proti terorizmu.
75-ročný Haftar má za sebou život plný striedania bojujúcich strán. Ako mladý dôstojník sa podieľal na prevrate Muammara Kaddáfího, v roku 1973 bojoval v Jomkipurskej vojne proti Izraelu. Koncom 80. rokov minulého storočia ho Kaddáfí poslal s vojenským kontingentom do Čadu, kde však padol do zajatia a líbyjský diktátor od neho dal ruky preč.
Haftar žil v Langley v USA, kde spolupracoval s Ústrednou spravodajskou službou (CIA; dodnes má i americký pas) a snažil sa neúspešne iniciovať puč proti Kaddáfímu.
Rusko prichádza
Líbyjského diktátora nakoniec zvrhla až v roku 2011 protestná vlna arabskej jari. Chalífa Haftar sa vrátil do Líbye a v roku 2014 začal aktívne zasahovať do politiky, súčasne sa stal veliteľom armády na strane takzvanej "Tobruckej vlády", vzišla z parlamentu zvoleného v lete 2014 (účasť voličov ale bola iba 18 percent). Haftar sa tak stal faktickým vládcom na východe krajiny, zatiaľ čo v metropole Tripolis vznikol nový kabinet na čele s Faizom Sarrádžom, ktorý zaštítili Západ i OSN.
Rozloženie síl v Líbyi 10. apríla 2019. Červená - vláda so sídlom v Tobruku, jednotky poľného maršala Chalífa Haftara, fialová - vláda Faiza Sarádža so sídlom v Tripolise podporovaná OSN, zelená - kmene a iné milície.
Haftara zase podporili napríklad Spojené arabské emiráty, ale aj Izrael, proti ktorému kedysi bojoval. Okolo roku 2016 sa potom o východ Líbye začalo intenzívnejšie zaujímať Rusko. Haftar bol niekoľkokrát v Moskve, dostal odtiaľ zbrane pre svoju armádu, Rusko pomohlo s liečením zranených bojovníkov a tiež tlačí pre vládu na východe krajiny peniaze.
Popri tom Kremeľ udržuje s Haftarom bežné komerčné vzťahy - jeho štruktúry totiž kontrolujú väčšinu ropnej produkcie v krajine, a tak si môžu dovoliť aj kupovať v Rusku obilie a ďalšie komodity.
Poslednou dobou však dominujú vojenské záležitosti. Haftar navštívil Moskvu tesne pred summitom o Líbyi v talianskom Palerme vlani v novembri. Na schôdzkach bol okrem ministra obrany Sergeja Šojgua neraz tiež oligarcha Jevgenij Prigožin, spojovaný so súkromnou Vágnerovou armádou. Britský The Sun vtedy informoval o tom, že Vágnerovi žoldnieri sa v októbri objavili v Líbyi.
Stovky vágnerovcov
Dnes ruské médiá píšu o tom, že vágnerovcov, ktorých Moskva využíva všade tam, kde nechce byť vidieť, sú v Líbyi stovky. Správy je však ťažké overiť a Rusko sa navonok tvári neutrálne. "Vyzývame jednotlivé strany, aby sa vyhli všetkému, čo by viedlo ku krviprelievaniu a zabíjaniu civilistov," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Zostáva otázka, prečo vlastne Rusko má o angažmán v Líbyi taký záujem. Jedným z dôvodov sú určite ropné zásoby krajiny. Ide však aj o rozširovanie prítomnosti vo svete, ktoré Kremeľ poslednou dobou presadzuje - súčasťou dohody s Haftarem má byť do budúcnosti zriadenie dvoch ruských vojenských základní na líbyjskom území.
A The Sun špekuluje aj o migračnej otázke. Z Líbye plnej severoafrických utečencov čakajúcich na príležitosť vyplávať smerom do Talianska možno totiž ťahať aj za nitky európskych problémov.