Vlani v auguste začala so štrajkom pred švédskym parlamentom v Štokholme úplne sama. Dnes mladú študentku Gretu Thunbergovú v rámci celosvetového klimatického štrajku Fridays for Future (Piatky za budúcnosť) podporili stovky tisíc mladých ľudí v 1400 mestách vo viac ako stovke krajín sveta. Posledný piatkový protest podľa organizátorov tromfol ten z 15. marca. Vtedy sa ho zúčastnilo vyše 1,4 milióna ľudí, prevažne žiakov a študentov, ktorým naša planéta nie je ukradnutá. Na proteste v Bratislave však aj napriek lepšiemu počasiu bola účasť menšia.
To, že sa klimatická zmena stáva alarmujúcou témou, nedokazuje len dnešný štrajk. Predvolebný prieskum ukázal, že Nemci považujú klimatickú zmenu za top tému pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa naprieč Európskou úniou konajú už tento víkend – klimatická zmena tak predbehla tému sociálneho zabezpečenia, mieru a imigrácie.
Aj na protestoch opätovne zaznievali výzvy študentov, ktorí ešte k volebným urnám ísť nemôžu: „Všetci, ktorí máte volebné právo – aj vy rozhodujete v týchto voľbách o našej budúcnosti. My sa tiež chceme dožiť dôstojnej dospelosti,“ volali organizátori z pódia na štrajku vo Viedni.
Volanie dnešnej generácie po dožití sa lepšej budúcnosti znie pre niekoho príliš prehnane, no opiera sa o vedecké fakty. Začiatkom októbra 2019 vydal Medzivládny panel OSN o klimatickej zmene report, na ktorom sa podieľali stovky vedcov z celého sveta. V skratke hovorí o tom, že ak bude naďalej stúpať množstvo emisií oxidu uhličitého v atmosfére (minulý rok sme dosiahli rekord), približne o jedno desaťročie sa zobudíme na planéte s teplotou vyššou o 1,5 stupňa oproti časom z industriálnej revolúcie. To so sebou prinesie trpké ovocie.
Spomeňme zopár z nich. Napríklad niektoré časti planéty sa stanú čoskoro neobývateľnými. Buď z dôvodu privysokého tepla, alebo kvôli zvýšenej hladine morí a oceánov, ktoré miesta zaplavia. To automaticky znamená útek tamojších obyvateľov. Migrácia zase pôjde ruka v ruke s konfliktami v spoločnosti, o čom sme sa už mali možnosť vo veľkom presvedčiť od roku 2015. Pokračovať by sme mohli ničením ekosystémov, extrémnymi prejavmi počasia, znečistením vzduchu...
Dopady meniacej sa klímy sú rôzne, a rôzne dopadajú aj na človeka – svoje o tom vedia ľudia z najchudobnejších častí planéty. Nejde teda len o problém životného prostredia, ale aj o otázku spravodlivosti a morálky. Aj preto študenti na mnohých miestach štrajkujúc spievali, či skôr rapovali: What do we want? Climate justice! When do we want it? Now! (Čo chceme? Klimatickú spravodlivosť! Kedy ju chceme? Teraz!).
Greta Thunbergová včera vyzvala dospelých, aby sa k študentom pridávali a ohlásila veľký generálny štrajk na 20. septembra. Dnes na ňu zareagovali aj renomovaní akademici a aktivisti ako Naomi Kleinová či Noam Chomsky, ktorí sa jej snahu účasťou na štrajku chystajú podporiť.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
