Thor Heyerdahl sa však nevzdal a tvrdohlavo šiel za svojím snom. Nikdy neprestal veriť, že predkolumbovskí cestovatelia prekonávali na primitívnych plavidlách celé oceány. Zajtra uplynie presne 60 rokov od chvíle, keď tento nórsky bádateľ vyrazil na legendárnej plti Kon-Tiki na svoju najslávnejšiu expedíciu z Južnej Ameriky do Polynézie. Po 101 dňoch vo vodách južného Pacifiku sa mu podarilo presvedčiť svet, že Inkovia mohli do Polynézie priplávať na balzových pltiach z dnešného Peru. "Všetko som dokázal vďaka pochybovačom," spomínal neskôr "pán Kon-Tiki" na svoje najväčšie dobrodružstvo.
Na more s kokosmi
Všetko malo vyzerať presne tak, ako pred mnohými stovkami rokov. Už samotná stavba vernej kópie prastarého plavidla pôvodných juhoamerických obyvateľov vzbudzovala obdiv. Heyerdahl konštrukciu plte vopred starostlivo naštudoval a navrhol. Základom 14-metrového plavidla s bambusovou kajutou bolo deväť obrovských balzových kmeňov. Každý z nich vážil približne tonu. Zviazali ich konopným lanom bez použitia jediného klinca. Netreba dodávať, že kmene získali tak, ako ich dávni predchodcovia - v juhoamerickej džungli, plnej jedovatých živočíchov a lovcov lebiek.
Šestica odvážlivcov si na plť zobrala 250 litrov vody a 200 kokosových orechov. Z výdobytkov modernej civilizácie mali so sebou iba potravinové balíčky americkej armády a vysielačku. Skupina vyrazila 28. apríla 1947 z peruánskeho prístavu Callao. Humboldtov prúd a západný vietor poháňali plavidlo rýchlosťou asi 80 kilometrov za deň. Presne 7. augusta 1947 dorazili na atol Raroia v polynézskom súostroví Tuamotu. Po 101 dňoch a 6 920 preplávaných kilometroch.
Kolumbus to nezačal
Heyerdahl touto plavbou priamo nedokázal spoločný pôvod obyvateľov Južnej Ameriky a Polynézie. Ukázal však, že éra cestovania medzi kontinentmi sa vôbec začala objavením Ameriky v roku 1492. Vedecký svet prijal jeho správu zdržanlivo, laické publikum však bolo nadšené. Kniha, ktorú o ceste napísal, vyšla v 67 jazykoch a za filmový dokument z plavby získal dokonca Oscara.