Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.07.2019, 09:54

Klimatická kríza v nedeľnej kázni: Ako sa k pápežovým výzvam stavia naša cirkev

Český kňaz Marek Orko Vácha tvrdí, že cirkev môže zohrať v klimatickej kríze zásadnú úlohu.

Klimatická kríza v nedeľnej kázni: Ako sa k pápežovým výzvam stavia naša cirkev
Zdroj: Wikimedia Blog

Klimatická zmena v cirkevnom prostredí opäť vystupuje do popredia. Pápež František vyhlásil globálnu klimatickú pohotovosť po tom, čo sa v polovici júna stretol so zástupcami niekoľkých energetických gigantov. Ak nedokážeme okamžite znížiť produkciu emisií, bude to „brutálnym aktom nespravodlivosti voči najchudobnejším, ako aj voči budúcim generáciám,“ cituje pápeža denník The Guardian

Dá sa však povedať, že klimatická zmena (a mnohé ďalšie s ňou súvisiace oblasti) by mala byť bežnou „témou dňa“ katolíckych veriacich už minimálne štyri roky. Písal sa máj 2015, keď pápež František vydal encykliku Laudato Si

Ide pritom o prelomový text hneď z niekoľkých dôvodov. Marek Orko Vácha, rímskokatolícky kňaz a vysokoškolský pedagóg na III. Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, vysvetľuje, že práve encyklika je po dogme najdôležitejším typom dokumentu v katolíckej cirkvi. Čo to znamená pre veriaceho človeka? „Ochrana prírody už nie je sympatickou voľnočasovou aktivitou skautov alebo mládežníckych hnutí, ale stáva sa integrálnou súčasťou viery každého katolíka,“ odpovedá Vácha.

Zásadovosť Laudato Si sa prejavuje aj v tom, ako pomenúva príčiny Goliáša, pred ktorým ľudstvo stojí: zodpovednými sú súčasne nastavený model rozvoja, výroby a spotreby či neudržateľný konzum najbohatších častí sveta. „Dobre poznáme nemožnosť udržať súčasnú úroveň spotreby najrozvinutejších krajín a najbohatších odvetví spoločnosti, kde zvyk plytvať a vyhadzovať dosahuje nevídané rozmery,“ píše sa v pápežovej encyklike. 

To všetko sú pritom radikálne tvrdenia, ak nahliadneme za oponu enviro-politicko-ekonomických debát. Zjednodušene ich možno opísať dvomi tábormi: technocentristi vidia príčinu klimatickej krízy prinajlepšom v náhodnom zlyhaní súčasne nastaveného trhu, no nie v ňom samotnom. Ich radikálnejší kolegovia ekocentristi spochybňujú snahu o neustály ekonomický rast či orientáciu na zisk, obe podľa nich totiž vyúsťujú k drancovaniu planéty, ktorá má svoje limity - podobne, ako to na mnohých miestach formuluje Laudato Si. 

„Ak je súčasný svet auto idúce k priepasti, môžeme auto spomaliť, napríklad úspornejšími technológiami. Lenže, problém skutočne vyriešime tak, že auto zastavíme a dáme spiatočku. Nie len povedzme menej spotrebovať, ale celkovo zmeniť životný štýl,“ hovorí inými slovami Vácha.

Zdroj: Pixabay

Úloha cirkvi? Väčšia než politikov

Pápež František pri najnovšom vyhlásení klimatickej pohotovosti jedným dychom dodal, že cirkev je plne rozhodnutá zohrať svoju časť úlohy. Marek Orko Vácha dokonca tvrdí, že práve cirkev môže byť zásadným hráčom. Prečo práve ona? „Poviem prečo. Cirkvi, na rozdiel od politikov, myslia v storočných či skôr tisícročných horizontoch,“ myslí si Vácha. 

Tvrdí, že politici sa predovšetkým sústredia na víťazstvo vo voľbách a radikálne kroky sú pre nich nepopulárne. „Problém bol jasne vidieť napríklad na parížskej klimatickej konferencii: zaveliť k uťahovaniu opaskov, k opatreniam, ktorých blahodárne účinky pocítia až nasledujúce generácie, je politická samovražda.“

KBS: výzvu budeme reflektovať

Pápežovo vyhlásenie aj encyklika majú bezpochyby alarmujúci podtón a vyzývajú k okamžitej akcii. Aby sa však posolstvo dostalo k ušiam povedzme slovenského katolíka či katolíčky, kľúčovým prostredníkom je cirkev vnútri štátu. Akým prostredníkom je teda „slovenská odnož“? 

Konferencia biskupov Slovenska odkázala, že niekoľkokrát do roka sa stretáva jej environmentálna subkomisia, ktorá bude pápežovu výzvu „určite reflektovať pri svojom najbližšom zasadaní a hľadať spôsoby, ako ju implementovať v praxi a v povedomí veriacich,“ povedal pre HN Globálne hovorca KBS Martin Kramara. Z konkrétnych krokov vymenoval napríklad pastiersky list či ekologickú konferenciu, ktorú subkomisia usporiadava každé tri roky.

Predsedom tejto komisie je gréckokatolícky arcibiskup Ján Babjak, ktorý sa s pápežom v stotožnil v urgentnosti aj v riešeniach krízy. „Už niekoľko rokov sa v našej Prešovskej archieparchii snažíme veriacich nasmerovať k zmene životného štýlu. K tomu, aby uvedomelo pristupovali k ochrane prírody, k separácii odpadu, aby sa vrátili k obhospodarovaniu nevyužitej pôdy. Táto zmena životného štýlu zahŕňa aj zmenu v myslení a obrátenie postoja od konzumizmu k striedmosti,“ odkázal pre HN Globálne prostredníctvom svojho hovorcu Michala Pavlišinoviča. 

Babjakov hovorca spomenul, že „ eko-osveta“ funguje už od útleho veku - deti a mladí sa na náboženstve učia environmentálnej výchove, úcte k stvorenstvu a zodpovednosti k tomu, v akej krajine chcú v budúcnosti žiť. 

Pastiersky list či konferencia nie sú vylúčené

Čo však treba urobiť, aby sa pápežova výzva dostala k veriacim plošne? Arcibiskup nevylúčil, že najbližšia ekologická konferencia - v roku 2021 - sa bude týkať klimatickej zmeny. „Ďalšou z možností je aj vydanie pastierskeho listu. Otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak nevylúčil, že využije aj túto možnosť, skrze ktorú by sa o danej problematike dozvedeli všetci veriaci v chrámoch Prešovskej archieparchie,“ povedal Pavlišinovič.

To, že sa vo vyjadrení spomína Prešovská archieparchia, má pritom svoj význam a nadväzuje na to, čo odkázala KBS. Aby sa totiž začalo konať - a že sa musí začať ihneď, nehovorí len pápež, ale drvivá väčšina vedcov už niekoľko rokov -, musia Babjakove návrhy odsúhlasiť na najvyšších miestach - či už v KBS alebo, pre gréckokatolícku cirkev, na Rade hierarchov. V opačnom prípade budeme môcť reálne výsledky jeho návrhov vidieť zrejme len v prešovskom gréckokatolíckom arcibiskupstve. 

Navyše, najbližší pastiersky list o globálnej klimatickej kríze určite nebude - biskupi sa v utorok 18. júna na stretnutí dohodli, že sa v nadchádzajúcom liste vyjadria k Pochodu za život, ktorý má byť v septembri. 

Pápežova výzva pritom obletela svet štyri dni predtým. Či ide o nemožnosť zmeniť týždne naplánovaný program stretnutia, alebo jednoducho klimatická kríza nie je prioritou, nevieme. Každopádne, alarm, ktorý v pápežových slovách zvoní nahlas, na Slovensku zatiaľ zreteľne nepočuť.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. 

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.