Skoršie angažovanie sa amerického prezidenta Georgea W. Busha pri prírodnej katastrofe hurikánu Katrina z leta minulého roka by urýchlilo pomoc obetiam, lebo by sa predišlo zbytočným byrokratickým prekážkam. Uvádza sa v správe Snemovne reprezentantov amerického Kongresu, ktorú práve dnes zverejnia.

Pasívny prezident
Podľa denníka Washington Post správa pomenúva presne 90 zlyhaní Bushovej administratívy. Pod príznačným názvom Zlyhanie v iniciatíve dáva Kongres hlavnú vinu za pasívne reakcie a zlé rozhodnutia mnohým Bushovým poradcom, medzi nimi ministrovi pre vnútornú bezpečnosti Michaelovi Chertoffovi, operačnému centru ministerstva a Rade Bieleho domu pre vnútornú bezpečnosť. Kritike sa nevyhol ani samotný Bush. Podľa správy by jeho "skoršie angažovanie" urýchlilo pomoc, pretože by sa dalo vyhnúť byrokratickým prekážkam.
Hurikán Katrina zabil vyše 1 300 ľudí, zničil až desaťkrát viac domov ako dovtedy najničivejší hurikán Andrew z roku 1992. Poistné škody zatiaľ predstavujú 40 miliárd dolárov (dvojnásobok tejto sumy v celkových škodách), pri hurikáne Andrew to bolo 21 miliárd.
Správa detailne opisuje, prečo došlo k neskorým evakuáciám, ako federálna vláda po pretrhnutí hrádzí v New Orleans dlho nevedela, aká je skutočná situácia v oblasti.
Asi 56 hodín predtým, než Katrina dopadla na americké pobrežie Mexického zálivu, Národný meteorologický úrad a Národné centrum pre hurikány vyhlásili, že možnosť zaplavenia mesta je "extrémne vysoká" a hrozí, že desaťtisíce obyvateľov mesta zomrú. Aj napriek tomu však prezident Bush v kritických časoch vyhlásil: "Neočakával som pretrhnutie hrádzí." Aj rozkaz na povinnú evakuáciu mesta prišiel až po tom, keď sa voda priblížila k štadiónu Superdome, kde našlo útočisko dvanásťtisíc obetí.

Na jedno použitie
Vo Washingtone teda pokračuje obviňovanie sa, v samotnom New Orleans je situácia kritická. Prezident Bush navyše oznámil, že nepodporí vykúpenie poškodených domov z vládnych fondov. Ani prvá dáma Laura Bushová si nezískala srdcia obyvateľov mesta, keď vyhlásila: "Viem, že je to veľmi, veľmi pomalé. Ale takto funguje vláda."
Profesor histórie z miestnej univerzity Lawrence Powell jej na stránkach Postu odpovedal: "Možno za Busha to tak funguje, ale určite to tak nebolo za vlády Lyndona Johnsona." Podľa neho zaobchádza vláda s Neworleansančanmi ako s papierovým utierkami: "Môžete ich použiť a odhodiť." Nepáči sa mu, že Washington sa o osud mesta príliš nestará - a to aj napriek tomu, že celej krajine dodáva energiu v podobe ropy a je skladiskom riečneho odpadu z veľkej časti krajiny.
"Prezidentove rozhodnutie iba demonštruje, že nechápe závažnosť devastácie a potreby obrovskej obnovy, ktorej tento štát čelí," povedala pre Washington Times demokratická senátorka Mary Landrieuová.

Nesplnené sľuby
Dva týždne po katastrofe v príhovore zo zdevastovaného mesta prezident Bush vyhlásil: "Urobíme všetko pre to, aby mesto povstalo z vôd." Medzi problematické stále patrí odstraňovanie trosiek z ulíc miest v štátoch Lousiana aj Mississippi, málo kvalitných prístreškov pre evakuovaných, federálne obmedzenia vo financiách určených na obnovu.
Stále je na stole iba plán na obnovenie hrádzí, ktoré však budú mesto chrániť len pred hurikánom tretej, ale nie najsilnejšej piatej kategórie. Hrádze pre piatu kategóriu by totiž stáli ďalších 30 miliárd dolárov navyše. Federálne úrady však vyčlenili ani nie tri miliardy a osem miliónov dolárov na vypracovanie ďalších štúdií. Neprešiel ani zákon, podľa ktorého by od občanov poškodené domy odkúpili. Vláda vyčlenila iba 6,5 miliardy dolárov na obnovu 20-tisíc domov. Lokálni a štátni predstavitelia však hovoria až o 185-tisíc zničených prístreškov.