Pred osemdesiatimidvoma rokmi podpísal vtedajší ľudový komisár vnútra Sovietskeho zväzu Nikolaj Ježov rozkaz číslo 00447, ktorým vyvrcholila najkrutejšia fáza masového vyvražďovania politických a triednych nepriateľov sovietskeho režimu. V nasledujúcich dvoch rokoch boľševici povraždili vyše 680-tisíc ľudí.
Nariadenie sa začalo uplatňovať 5. augusta 1937 a oficiálne sa represie mali týkať "bývalých kulakov, kriminálnikov a ďalších antisovietskych elementov". Medzi obeťami však bolo tiež mnoho intelektuálov, spisovateľov a umelcov.
Sovietsky diktátor Josif Stalin svojím nariadením zaviedol systém takzvanej "trojky", keď miestni hodnostári získali právomoci rozhodovať o osude údajných nepriateľov režimu.
Konkrétne mohli šéf miestnej tajnej polície (NKVD), tajomník miestneho výboru komunistickej strany a oblastný prokurátor odsúdiť bez súdu na dlhoročné väzenie alebo na smrť bývalých kulakov, bielogvardejcov, cárskych funkcionárov, zástupcov cirkví či údajných špiónov.
Perzekúcie sa mala týkať aj ich rodinných príslušníkov. Rozkaz 00447 predpokladal dva druhy trestov: internáciu v táboroch či väzeniach na dobu ôsmich až desiatich rokov alebo popravu. Pre každý región a republiku boli dokonca stanovené kvóty.
Masové čistky začali už skôr
Represie rozpútal Stalin naplno už po 17. zjazde komunistickej strany v roku 1934, kedy pri tajnej voľbe generálneho tajomníka dostal populárny Sergej Kirov viac hlasov ako on. Stalin to tak nenechal a výsledky volieb zmanipuloval.
Zo 139 členov a kandidátov ústredného výboru zvolených na tomto zjazde ich bolo neskôr 98 zastrelených; rovnakú čistku vykonal Stalin aj medzi hlasujúcimi delegátmi tohto "zjazdu víťazov".
V rovnakom roku bol zabitý Kirov, na ktorého vražde sa Stalin podľa historikov nesporne podieľal a ktorého smrť využil aj na likvidáciu protivníkov, možných nositeľov odlišných názorov, ale hlavne na vytvorenie atmosféry strachu. Tá postupne zahltila všetky aspekty života v krajine.
Symbolom stalinských "čistiek" sa okrem rozkazu 00447 stali hlavne tri takzvané moskovské procesy s údajnými nepriateľmi štátu. Podľa odtajnených sovietskych archívov zatkla NKVD počas rokov 1937 a 1938 asi 1,5 milióna ľudí, z ktorých bolo cez 680-tisíc zastrelených. Podľa niektorých odhadov bol počet obetí "čistiek" ešte vyšší. Odhady počtu obetí celej Stalinovej hrôzovlády sa pohybujú od desať až do 40 miliónov.
Získavanie psychologických profilov
Stalin svojich nepriateľov len nevraždil. Podľa informácií, ktoré priniesla v roku 2016 britská BBC, sa snažil získať psychologické profily štátnikov vrátane čínskeho vodcu Mao Ce-tunga. Tie mali byť vypracovávané na základe ich exkrementov.
Sovietska tajná polícia NKVD v 40. rokoch vytvorila špeciálnu jednotku, ktorej úlohou bola honba za exkrementami. Cieľom bolo podrobiť stolicu zahraničných vodcov podrobnej analýze.
Bývalý príslušník sovietskej kontrarozviedky Igor Atamanenko tvrdí, že získal dôkazy svedčiace o existencii tohto nekonvenčného projektu pri skúmaní archívov tajných služieb.
V liste Komsomoľskaja pravda uviedol, že odpočúvacie zariadenia v tom čase ešte neboli dosť vyspelé, a tak sa objavili aj veľmi podivné spôsoby získavania informácií.
Kto nemá v stolici dosť vápnika, je labilný a nemôže spať
Laboratórium vraj riadil osobne Lavrentij Berija. A čo vlastne sovietski vedci vo fekáliách hľadali? "Napríklad ak zistili vysokú koncentráciu aminokyseliny zvanej tryptofán, odvodzovali z toho, že tento človek je pokojný a veľmi ústretový. Ale nedostatok vápnika v stolici sa vnímal ako príznak lability a nespavosti," povedal Atamanenko.
Atamanenko tvrdí, že sovietska rozviedka využila tento systém pre vypracovanie profilu čínskeho vodcu Mao Ce-tunga počas jeho návštevy Moskvy v decembri 1949. Vraj pre neho vytvorili záchod, ktorého odpad neústil do kanalizácie, ale v osobitnom kontajneri.
Počas desiatich dní Maa kŕmili a napájali až k prasknutiu - a výsledok odosielali na analýzu. Po dôkladnom preštudovaní Maovej stolice sa vraj Stalin rozhodol neuzavrieť s ním dohodu.
Mao podľa novinára Davida Halberstama v Moskve vyhlásil, že si Čína želá uzavrieť dohodu s Ruskom, ale zdôraznil, že vo vzťahoch s Moskvou chce byť považovaný za rovnoprávneho. Podľa historika Adama Ulama bol však počas svojho pobytu v Rusku viac zajatcom než hosťom.
Najskôr preto vraj kričal do steny - v presvedčení, že je odpočúvaný - "Prišiel som sem kvôli niečomu väčšiemu, než aby som sa tu len pchal a váľal!" Komsomoľská pravda tvrdí, že Stalinov nástupca Nikita Chruščov projekt ukončil a laboratórium zrušil.
Ruská kontrarozviedka FSB na žiadosť, aby existenciu experimentálneho projektu poprela, alebo potvrdila, odpovedala: "Nemôžeme poskytnúť komentár."
Neustále veľká popularita
Aj napriek všetkému, čo sa o Stalinovom živote a zverstvách, ktoré napáchal, vie, má stále v Rusku vysokú popularitu. Jeho vládu hodnotí pozitívne až 70 percent Rusov, čo je rekord.
Zistilo to nezávislé moskovské centrum pre výskum verejnej mienky Levada. Rusi Stalina oceňujú za to, že z ich vlasti urobil superveľmoc a pripisujú mu aj starosť o sociálnu spravodlivosť.
Rekordných 51 percent oslovených v marci tohto roka odpovedalo, že vníma Stalina ako pozitívnu postavu vodcu. V rovnakom čase pred rokom to bolo len 40 percent. Podiel tých, ktorí ku Stalinovi prejavujú obdiv, rešpekt alebo sympatie je najvyšší od apríla 2001, kedy to Levada začala zisťovať.