HN: Prečo by sme vám mali veriť, že máte istých 101 poslancov na vyslovenie dôvery vašej vláde?
- Nič také som nepovedal, to naznačujú niektoré médiá. Ja som povedal, že ak dostanem takú úlohu, tak sa o to pokúsim. A že mi nebude trvať štyri mesiace, aby som sa dozvedel, či na to stačím alebo nie.
Akú percentuálnu šancu na zostavenie vlády dávate sám sebe?
- Podľa mňa je to tak na osemdesiat, deväťdesiat percent.
Myslíte si, že vás vôbec bude prezident Václav Klaus ochotný poveriť tým, aby ste sa ako druhý v poradí pokúsili zostaviť novú českú vládu?
- Pre pána prezidenta bude smerodajné podľa môjho názoru to, že sme (ČSSD) rozhodnutí ísť aj do tretieho pokusu sformovať vládu po júnových voľbách. Teda znova zvoliť nášho nominanta za predsedu dolnej komory parlamentu v tajných voľbách, aby nikto nespochybňoval naše odhodlanie.
A to by akože malo presvedčiť prezidenta Klausa, že máte väčšinovú podporu parlamentu?
- Ja neviem. Neviem, či ho to presvedčí. alebo či sa stanú aj nejaké ďalšie veci do toho momentu... Dostane určite nejaké informácie, ktoré sú nevyhnutné. Napríklad teraz mu ešte nemám čo povedať.
Prinesiete mu čierne na bielom podpisy 101 poslancov, teda minimálnej väčšiny?
- V druhom kole sa tieto veci budú dávať na váhu. Neviem si predstaviť, že by prezident Klaus riskoval taký vývoj, aby vymenoval niekoho za premiéra, ktorý by skončil ako pán Topolánek.
A bol by ste schopný dokázať prezidentovi, že už teraz disponujete 101 podpismi?
- Určite by som sa nedal vymenovať za predsedu vlády, keby som ich nemal.
A v tejto chvíli tie podpisy máte?
- Aj keby som ich mal, tak vám to aj tak neprezradím.
Prečo?
- Nebolo by to rozumné. Tento rozhovor budú čítať aj politickí súperi. A ja im predsa nepoviem, s kým rokujem, s kým som sa dohodol či nedohodol. To by som bol somár.
Prečo chcete, aby vám prezident dal šancu ešte pred senátnymi a komunálnymi voľbami. Sám ste predsa povedali, že až po týchto voľbách sa začne na politickej scéne diať niečo vážne.
- Samozrejme, že tak to aj bude. Dnes je taká situácia, a som o tom presvedčený, že sa to môže pohnúť z miesta aj skôr. Stačí týždeň - dva, a buď politici dokážu, že majú podporu, alebo ju nemajú. Na základe senátnych a komunálnych volieb, ktoré budú o pár týždňov, do dolnej komory parlamentu žiaden poslanec nepribudne.
Čo sa môže do senátnych volieb udiať?
- To uvidíte v priebehu niekoľkých dní. Možno niektorý poslanec povie, že podporí toho alebo tamtoho, alebo napríklad niekto z ČSSD podporí pána Topolánka. Alebo možno niektorý poslanec niekoho úplne iného.
Čo vy, ako potenciálny premiér, môžete krajine ponúknuť v momente, keď budete mať za sebou komunistov a možno aj nejakých odpadlíkov z ODS, KDU-ČSL či od Zelených?
- Je to program. Program, ktorý volilo v júni jeden a tri štvrtiny milióna českých voličov. To predsa nie je málo.
V takejto situácii bude veľmi ťažké čokoľvek z tohto programu v čistej podobe presadiť.
- Program ľavého stredu má oveľa väčšiu šancu na uplatnenie. Bude to jednoducho program umiernených reforiem. Metódy sme už ukázali - koľko je štátov v Európe, ktoré majú hospodársky rast nad šesť percent?
Povedzte prvé tri kroky, ktoré by vaša vláda urobila.
- Chcel by som sa intenzívne venovať boju proti korupcii. Tam by som chcel nadviazať dialóg s ďalšími stranami. Aj veľa vecí z programu ODS je použiteľných. Potom ide o štrukturálne fondy EÚ, chceli by sme sa pozrieť, ako sa dá s nimi lepšie hospodáriť. A je nevyhnutné urobiť aj strategický plán sociálnych výdavkov vo vzťahu k štátnemu rozpočtu na štyri roky dopredu.
Čo to znemená ? Chcete výdavky krátiť, alebo, naopak, pridávať?
- Nehovorím o krátení. Päťpercentný rast bude znamenať každý rok prírastok 50 - 60 miliárd Kč do rozpočtu. Nemyslím si, že je potrebné niečo okresávať.
Vy však dobre viete, že všetky nové príjmy sa prepadnú do nových výdavkov. Nezostane ani halier.
- Ale každý ďalší rok pribudne 50, 60 miliárd. A s nimi musíme dobre hospodáriť,
Systém je však nastavený tak, že nič nezostalo.
- Akýsi priestor zostane. S tým musíme počítať. Ako chcete pracovať s mandatórnymi
výdavkami? Reči o tom, že ich budeme znižovať, sú fajn, ale ako poviete ľuďom, že im znížite penzie?
Nerozprávajme o dôchodkoch, ale o rodičovských príspevkoch, pôrodnom, prídavkoch na deti. V čom z toho ste ochotný ustúpiť?
- Ale na tom sa dohodlo celé politické spektrum, to by bolo perfídne, ak by sme to prehodnotili.
Aj keď to bolo schválené kvôli voľbám?
- Neexistuje - pred voľbami, po voľbách. Sú veci, ktoré majú dlhodobý význam. Ako by nám potom mohli ľudia uveriť, keď niečo odhlasujeme a potom po voľbách dve-tri strany si povedia, že to bola hlúposť a že to už nebudeme potrebovať? Spomínam si, ako mi rodičia hovorili, čo urobil Antonín Zápotocký deň pred menovou reformou v roku 1953. Tvrdil, že nijaká menová reforma nebude! Nechcem sa dostať do rovnakej pozície a tam by sa dostala celá elita demokratických politikov.
Nie je úlohou elít povedať v istom momente ľuďom: ak to takto pôjde ďalej, tak sa finančný systém štátu zrúti?
- Určite. Preto je potrebné tie veci prepočítať. A k tomu smerujem, keď hovorím, že je nevyhnutné mať plán na stredne dlhé obdobie.
Aby sme si rozumeli: program vlády by bol v podstate programom ČSSD.
- Vychádzal by z neho a záležalo by na tom, s kým by sme sa dohodli na nejakých úpravách. Videli ste, že ak sme sa pokúsili o dohodu s pánom Kalouskom (KDU-ČSL), veľmi pružne sme dokázali na niektoré ich návrhy reagovať.
A Miroslav Kalousek by v politike skončil.
- Myslím si, že on je veľmi schopný politik, ktorý sa niekoľkokrát dostal z oveľa horších situácií. A ešte niečo - jeho stranícki kolegovia za niekoľko mesiacov uvidia, že jeho vízia nebola až taká zlá.
Traja ľudovci, vrátane Miroslava Kalouska, nepodporili vládu ODS. Veríte tomu, že práve títo poslanci by mohli byť tými, ktorí vám zabezpečia väčšinu v parlamente?
- To v tejto chvíli je iba špekulácia. Príde čas na rokovanie s ľudovcami, so Zelenými, s ODS, komunistami...
Komunisti, s ktorými počítate, patria k veľkým spojencom kubánskeho diktátora Fidela Castra...
- A čo im pošle nejakú flotilu či lietadlovú loď?
To nie. Ale Česko dôrazne podporuje kubánsku opozíciu. Bude to aj vtedy, ak by vládu podporovala KSČM?
- V tomto budeme na inom brehu ako komunisti. Určite naďalej budeme sympatizovať s kubánskou opozíciou a s pokojným riešením tamojšej situácie, s evolučným vývojom. A propos: Gerhard Schröder sa ma opýtal, či už som niekedy hovoril s Castrom. Ja som sa prekvapene pozrel, lebo som si to nevedel ani predstaviť. No a on to urobil.
Ak by ste poskladali vládu s väčšinovou podporou, musel by niekto z ODS, Zelených, KDU-ČSL porušiť predvolebné sľuby. Politici by boli tak dôveryhodnejší?
- Ale veď od ČSSD sa štyri mesiace od volieb nechce nič iné. A nikto to nepovažoval za porušenie slova, vaše noviny určite nie. Sú momenty, keď politik si musí povedať, že už toho toľko nahovoril, že
pri niektorom z riešení nemôže byť. Mal by pripraviť pôdu tak, aby sa situácia dala vyriešiť. Gerhard Schröder takéto rozhodnutie urobil a v Nemecku vznikla veľká koalícia, ktorá môže urobiť nevyhnutné reformy. Slabšia vláda ako takáto by to nezvládla.
Hovoríte teda, že chcete veľkú koalíciu s ODS?
- Nie, nehovorím. Samozrejme, je to jedno z riešení. Náš hlavný súper a potenciálny partner v koalícii to vždy odmietal. Politologicky by tento variant dával ako jediný zmysel, lebo by riešil situáciu od základu. Ale nestala sa skutočnosťou, lebo ODS o to nemala záujem. Chcela opozičnú zmluvu č. 2, v ktorej by ČSSD bola v nerovnoprávnom postavení. To by podpísal iba hlupák, a tým ja nie som.
Vo svojom prejave v parlamente ste povedali, že v ODS je "veľa poctivých členov, skutočných demokratov, ktorí by mali zmeniť doterajší neproduktívny politický štýl ODS". O ktorých členoch ODS ste hovorili?
- Predsa som s nimi roky spolupracoval. Nepotrebujem ich menovať, len viem, že je tam rad ľudí, ktorí sú normálni, desiatky starostov, šéfov krajov, komunálnych politikov. Tí, ktorých poznám, nikto z nich ma neposielal na Sibír, neporovnával s Klementom Gottwaldom ani s Milošom Jakešom. S mnohými z ODS na pražskej radnici som si rozumel viac než s členmi ČSSD.
Čo od týchto ľudí očakávate?
- Pri zostavovaní vlády nič, lebo tu sa naše záujmy teraz asi rozchádzajú. Avšak ak pôjde o spoluprácu v budúcnosti, tak potom tak či tak nejaký modus vivendi musíme nájsť