Čokoľvek vyhodíte, zrecykluje a znovu spotrebuje niekto iný. Odpad sa stane zdrojom, nie záťažou planéty. Vznikne tak kolobeh udržateľnosti. Stane sa raz obehové hospodárstvo pre Slovensko každodennou rutinou?
„Aj slovenská ekonomika smeruje k cirkulárnej, no stále máme výrazné rezervy, keďže viac ako polovica odpadu z domácností putuje na skládky a ostáva tak nevyužitá,“ hodnotí situáciu riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš.
Každý rok vyhodí občan Európskej únie priemerne pol tony komunálneho odpadu, z ktorého sa recykluje len 46 percent- a zvyšok sa hromadí okolo nás, prípadne aj v nás. Stačí spomenúť plast, ktorý si okolo seba skladujeme. Internetom sa virálne šíri stále viac fotografií morských živočíchov s kúskami plastu v žalúdku či zapichnutými slamkami v koži. (Nie len) touto cestou sa potom dostáva do našich žalúdkov.
Na úver žijeme stále dlhšie
Obehová ekonomika nezmení všetko zo dňa na deň, no pomalými a zároveň istými krokmi napomôže k obnove planéty. „Cirkulárnu ekonomiku netreba chápať ako ekonomické ,perpetum mobile’. Žiadna ekonomika nedokáže znovu použiť sto percent všetkých už použitých zdrojov, keďže pri premene energie vznikajú straty. Ide skôr o maximálne efektívne využitie zdrojov. Nato treba myslieť už vo výrobnom procese pri dizajne produktov, aby sa zaručila možnosť ich recyklácie a dlhá životnosť,“ dodáva Haluš.
Každá ekonomika tvorí odpad
Podľa Európskej komisie sa znižovaním odpadu nešetria len zdroje, ale aj energia a peniaze. Takisto sa vytvorí mnoho nových pracovných miest, čo napomôže k ekonomickému rastu a zvýši kvalitu života občanov. „Koncept cirkulárnej ekonomiky je jednoduchý – využiť vo výrobnom procese čo najviac už spracované materiály tak, aby sme znížili dopyt po ťažbe nových. Momentálne totiž každý rok spotrebujeme omnoho viac, ako Zem dokáže sama obnoviť,“ vysvetľuje Haluš. Odkazuje pritom na tzv. deň vyčerpania zdrojov Zeme (Earth Overshoot Day).
V skratke: výskumníci amerického inštitútu Global Footprint Network na základe rôznych ukazovateľov vypočítajú deň, kedy si ľudia prečerpali prírodné obnoviteľné zdroje v daný rok - v ideálnom prípade by sme sa mali pohybovať v niektorom z decembrových dní, no je to podstatne skôr - tento rok dokonca 29. júla, čo je rekord od roku 1970. Zvyšných päť mesiacov tak žijeme akoby na „úver“.
Akčný plán
V roku 2015 adaptovala Európska komisia tzv. Akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý postupne uskutočňuje vo všetkých krajinách Európskej únie vrátane Slovenska. Plán má 54 opatrení, z ktorých väčšina už bola aplikovaná a priniesla mnohé inovácie. Vznikla napríklad aliancia za obehovosť plastov, ktorá sa stará o dôkladné recyklovanie plastov v rámci Európskej únie, či legislatívny rámec pre odpadové hospodárstvo, ktorý má zmodernizovať celé odpadové hospodárstvo v Únii. K ďalším inováciám patrí aj posilnenie postavenia spotrebiteľa.
Obehové hospodárstvo je len kvapka v mori
Martin Haluš považuje cirkulárnu ekonomiku, podobne ako zdrojovú efektívnosť, len ako súčasť celkového riešenia, no samotné stačiť nebudú. Podľa neho bude treba zmeniť správanie stále viac konzumujúcich ľudí , ďalším z riešení je prechod na udržateľnejšie stravovanie s vyšším podielom rastlinnej zložky.
Na obnovu planéty nebudú koniec koncov stačiť len nariadenia Európskej komisie, no aktívne zapojiť sa musia najmä štátne orgány, hospodárske subjekty a samotní občania. V tomto prípade platí často zaužívané klišé: Ak chceme zmeniť svet, treba začať od seba.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
