Predstavme si realitu bez škodlivých oxidov uhlíka. Po čistučkých uliciach chodia elektrické dopravné prostriedky a vonku počuť spev vtákov, popisuje takýto svet reportér Organizácie Spojených národov (OSN) David Boyd.
Nedávna správa o udržateľnej budúcnosti z dielne Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy (IPCC) hovorí o tom, že je ešte stále možné zvrátiť klimatickú katastrofu. „Ak na tom začneme robiť v ďalších rokoch, oplatí sa nám to v nasledujúcich desaťročiach,“ hovorí jeden z autorov správy Kai Chan.
Na to, aby sme porazili klimatickú zmenu, je podľa článku Allany Mitchel z kanadského magazínu Macleans potrebné podstúpiť viacero dôležitých krokov. V prvom rade je nutné prestať spaľovať fosílne palivá. Ďalšími dôležitými krokmi sú intenzívnejšie čerpanie energie z vody, vzduchu a vetra a zavedenie elektrickej dopravy všade vo svete.
Kľúčová je aj ekonomika
Zmeny v ekonomike sú nevyhnutným krokom k dekarbonizácii planéty. Dotácie fosílnych palív by sa mali presmerovať na financovanie nových udržateľných technológii. Správa OSN zdôrazňuje, že pre našu budúcnosť bude najdôležitejších nasledujúcich päť rokov. „Teraz máme čas na to, aby sme vynaložili sústavnú námahu a ubezpečili sa, že preorientujeme naše podniky a prístup vlády vo všetkých krajinách v ústrety udržateľnosti. Potom sa už bude zdať táto premena hladká. Keď sa zmení systém, všetky veci okolo sa nám budú zdať prirodzené,“ píše sa v nej.
Vývojári vyzývajú, aby sme sa sústredili radšej na to, čo očistením planéty získame, než na to, čoho sa musíme vzdať. Dobrý začiatok podľa nich je, že dnes využívame solárne panely a pohon vzduchom.
Ako globálne zmeniť dopravu?
Podľa údajov Medzivládneho panelu OSN dnes doprava celosvetovo produkuje takmer štvrtinu škodlivých plynov. Vo viacerých krajinách už prebieha elektrifikácia vozidiel verejnej dopravy. V Číne za posledný rok vzrástol počet elektrických autobusov o tretinu. Článok magazínu Macleans hovorí o tom, že vlaky nie je ťažké premeniť na elektronický pohon, takisto ako lode, ktoré môžu fungovať na báze rastlinného petrolejového pohonu. Momentálne sú tiež testované elektrické lietadlá určené na krátku vzdialenosť, ktoré by sa do tridsiatich rokov mohli využívať bežne. Lietadlá určené na dlhé lety by mohli byť poháňané elektricky generovaným vodíkom.
Kľúčová bude taktiež cenová dostupnosť lítiovo-iónových batérii, ktoré sú v elektrických automobiloch. Ich predaj je momentálne na vrchole.
Ďalším fascinujúcim fenoménom je hyperloop. Vďaka tomu, že funguje na báze vákuových púmp a elektromagnetického poľa, by výrazne znížil spotrebu spaľovania uhlíka.
Pasívne domy
Ďalší spôsob, ako šetriť životné prostredie, ale aj cenu za energie, je tzv. pasívny dom. Nazýva sa tak preto, že nepotrebuje uhlie na to, aby generoval teplo – stačí mu slnko. Pasívny dom nepoužíva plynové vykurovanie či elektrické radiátory, no špeciálny ventilátor, ktorý energiu zo slnka aplikuje do vzduchu. Podľa článku Macleans môžu takéto domy ušetriť až 90 percent cien za energie. V Európe sú čoraz populárnejšie, niekoľko ich môžeme nájsť už aj na Slovensku. Čím viac budú tieto systémy využívané, tým dostupnejšími sa stanú pre bežných ľudí.
Dekarbonizácia = zánik pracovných miest. Ale aj vznik nových
Aj v roku 2050 budú stále existovať farmári, lesníci, či baníci. „No budeme tieto práce robiť inak,“ dodáva Chan v správe OSN. V oblasti spaľovania fosílnych palív pracuje veľké množstvo ľudí, takže sú od neho závislé mnohé komunity. Aby sme však docielili očistenie planéty, v roku 2050 musí byť spaľovaných minimálne o polovicu menej fosílnych palív než dnes, čo by znamenalo zánik mnohých z nich.
Štúdia OSN hovorí o tom, že do roku 2030 by malo zmiznúť šesť miliónov pracovných miest, no vďaka dekarbonizácii vznikne ďalších 24 miliónov. Veľa pracovných pozícii sa môže preniesť z oblasti spaľovania fosílnych palív do zachytávania uhlíku.
Čo bude na tanieri v roku 2050?
Ajay Gambhir , vedec prestížneho Granthamovho inštitútu, v článku pre kanadský magazín Macleans predpokladá, že kravy aj ovce budú v budúcnosti v pokrytých pastvinách. Týmto spôsobom bude vypúšťaný metán zachytený a využitý. Umelé hnojivá sa budú využívať šetrne. To všetko samozrejme ovplyvní aj našu životosprávu. Gambhir hovorí, že priemerná večera v roku 2050 bude pozostávať z mäsa pestovaného v laboratóriu, vyrábaného proteínu a oveľa väčšieho množstva zeleniny.
Ak sa nám podarí znížiť množstvo oxidu uhličitého vo svete, v roku 2050 bude vyzerať inak. Bude zdravší a zelenší. Bude v ňom viac druhov zvierat, menej ochorení a najmä oveľa nižšie znečistenie vzduchu.
Ovzdušie nezabúda
Odčiniť to, čo sme vplyvom oxidu uhličitého a iných plynov planéte spôsobili, bude trvať stovky až tisícky rokov. Hladina oceánov bude naďalej stúpať, teplota vody sa bude stále viac zohrievať a okysľovať, čo bude mať katastrofálne dopady na podmorský život. Ľadovce sa budú postupne rozpúšťať. Odborník na životné prostredie z Granhamovho inštitútu dodáva, že ak nezvládneme prechod k zdravšiemu spôsobu života a celkového systému tým správnym spôsobom, bude to mať veľký dopad na svet, ľudskú civilizáciu nevynímajúc.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
