Režim Alexandra Lukašenka sa čoraz častejšie obracia na Bielorusov, ktorí sa zo strachu z povolebného prenasledovania uchýlili pred viac ako rokom do zahraničia, aby sa vrátili domov. Bezpečnosť ani amnestiu im však nesľubuje.

Najmä vzdelanejší emigranti zo stoviek tisíc tých, ktorí utiekli, totiž začínajú chýbať. Na pomoc údajne sklamaným rodákom vznikla aj iniciatíva, ktorá im s repatriáciou má pomôcť. Nebude to však zadarmo. „Silovici“ naplno priznávajú: „Väzenie vás zrejme neminie.“

„Moja rada pre vás: Vráťte sa domov! Kajajte sa a kľačte na kolenách. Zaplaťte škody – aspoň čiastočne –, pretože na to, čo ste napáchali, nebude stačiť ani váš majetok, ani to, čo si kedy za celý život zarobíte,“ vyhlásil nedávno pri svojom každoročnom posolstve ľudu Lukašenko, ktorý tvrdil, že mnoho exulantov je svojim terajším životom v zahraničí sklamané.

Žiadna automatická amnestia

Žiadne odprosovanie, najmä pre politicky aktívnych Bielorusov, však neznamená automatickú amnestiu, ako napokon naznačil prezident. O tom, či navrátilci poputujú za mreže, má údajne odteraz rozhodovať komisia zložená zo zástupcov občianskej spoločnosti a parlamentu.

​Už koncom minulého roka pritom provládne kanály na sociálnej sieti Telegram zaplavila inzercia dobrovoľníckej iniciatívy Cesta domov, ktorá má údajne kontakty na príslušných úradoch.

Záujemcom z radov emigrantov, ktorí po prezidentských voľbách v roku 2020 „podľahli informačnej psychóze a odišli do zahraničia“, ponúkala pomoc pri návrate do vlasti.

V ich mene vraj zistí podmienky, za akých môžu do krajiny pricestovať, aj to, či im pri návrate hrozí zadržanie. Oficiálne žiadne štatistiky o činnosti tejto iniciatívy k dispozícii nie sú.

V médiách sa však objavili správy o údajných 14 navrátilcoch a o niekoľkých desiatkach ďalších, s ktorými je vraj teraz skupina v kontakte.

Výzvy na návrat domov

Paralelne s tým podľa serveru Deutsche Welle v rovnakom čase prišli niektorým bieloruským aktivistom či zástupcom neziskových organizácií, ale aj odborníkom, ktorí po búrlivých povolebných udalostiach krajinu opustili, výzvy na návrat domov aj do súkromných správ.

​Autor v nich naznačoval, že život v zahraničí je neuspokojivý a že je ochotný pomôcť pri ceste späť do Bieloruska. Niektorí adresáti neprikladajú správam veľký význam, iní ich však vnímajú ako varovanie – „nezabudli sme na vás“.

Čo tým Lukašenkov režim sleduje? Okrem toho, že prípadný návrat sklamaného exulanta zo Západu je dobrý pre štátnu propagandu, Minsk sa tak podľa niektorých expertov pokúša aj zbierať informácie o svojich občanoch v zahraničí.

Represie, ktorými vláda reagovala v auguste 2020 na protesty proti znovuzvoleniu Lukašenka už šiestykrát na čelo krajiny, mali za následok obrovskú migračnú vlnu.

Odišli mnohí - opozícia, politickí väzni či športovci

Z krajiny odchádzali okrem zástupcov opozície a politických aktivistov napríklad aj športovci, ktorí sa vymedzovali proti režimu, či vysokoškolsky vzdelaní odborníci.

​Presné štatistiky o tom, koľko Bielorusov nakoniec zo zeme ušlo, úrady neposkytli. Odhaduje sa, že ide o desiatky až stovky tisíc ľudí. Podľa webu Belsat napríklad len Poľsko vydalo v čase od júna 2020 do júla 2021 vyše 12-tisíc humanitárnych víz, Litva vydala rovnaký typ víz zhruba 4-tisíc Bielorusom v prvých deviatich mesiacoch po voľbách. Krajiny však medzitým vydávali aj iné formy povolenia na pobyt.

Lukašenko v každoročnom posolstve tvrdil, že jeho vláde teraz odporuje najviac desať percent obyvateľov. Koncom februára sa má v krajine konať referendum o ústavných reformách.

Podobne ako jeho náprotivkovi Vladimírovi Putinovi v susednom Rusku aj Lukašenkovi tieto zmeny umožnia znovu kandidovať na čelo štátu, keď mu v roku 2025 vyprší mandát.

​Represie pritom neustali ani po viac ako roku od volieb. Podľa ľudskoprávnej organizácie Vjasna sa v bieloruských väzniciach nachádza vyše tisíc politických väzňov.