Väčšina medzinárodného spoločenstva s napätím sledovala súboj prezidentských kandidátov sústredená najmä na otázky medzinárodnej politiky. Prinajmenšom také dôležité však boli pre Američanov vnútropolitické témy. Rozdiely vo voličskej základni možno veľmi zreteľne vymedziť aj z geografického hľadiska. Najsilnejšiu podporu získal Kerry vo východných a v západných pobrežných štátoch a v štátoch pri veľkých severných jazerách, patria tam teda aj veľké mestské centrá ako New York, Los Angeles a Chicago. Všade inde mali výraznú prevahu republikáni a získali si obrovské štáty strednej a južnej časti USA. Odlišné postoje ku kľúčovým otázkam politiky sa odovzdaním volebných hlasov nestratia a uvedomuje si to aj prezident Bush, ktorý sa na demokratov obrátil s výzvou: "Ak má byť tento národ silnejší a lepší, na to potrebujem vašu podporu a budem sa usilovať získať ju. Urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby si zaslúžil vašu dôveru."
V tejto chvíli je ešte predčasné hovoriť o tom, či prezident bude schopný preniesť toto vyhlásenie do konkrétnych politických rozhodnutí. Jeho súčasné a blízke kroky však v mnohom naznačujú a naznačia, akým smerom sa bude vyvíjať v tomto funkčnom období komunikácia medzi republikánmi a demokratmi.

Bitka o Najvyšší súd
Pred niekoľkými týždňami médiá oznámili, že predseda Najvyššieho súdu William H. Rehnquist je vážne chorý. Prezident tak čoskoro vymenuje nového sudcu deväťčlenného kolégia, ktoré rozhoduje o najzávažnejších právnych otázkach v krajine. Jeho voľbu však ešte následne musí potvrdiť Senát a jeho demokratická časť bezpochyby zablokuje akúkoľvek nomináciu, ktorú bude považovať za príliš konzervatívnu. V tejto chvíli sa núka aj širšia otázka: akým všeobecným smerom sa bude uberať prezident Bush vo svojom druhom a poslednom funkčnom období. Mnohí pozorovatelia sú presvedčení, že skutočnosť, že sa už nemusí usilovať o znovuzvolenie, mu vytvorí priestor na presadzovanie agresívnej pravicovej agendy, proti ktorej demokrati ostro vystupujú, ako sú pokusy o obmedzenie interrupcií, privatizáciu štátom riadených penzijných programov a jednostranný prístup k zahraničnej politike. Pre druhé funkčné obdobie býva typické aj formulovanie zložitejších a kontroverznejších sociálnych tém, ktorých by sa vo svojom prvom funkčnom období obávali.

Príde škandál?
V poslednom čase to tiež vyzerá, akoby druhé funkčné obdobia v Bielom dome postihla kliatba. Tradične sa totiž spája so škandálmi. Aspoň to tak bolo v prípade posledných troch prezidentov. "Najslávnejšia" a médiami najčastejšie prepieraná bola aférka Billa Clintona s mladou stážistkou. Prezident Ronald Reagan zasa čelil obvineniam z predaja zbraní Iránu výmenou za prepustenie amerických rukojemníkov. Neskôr sa zistilo, že zisk z predaja týchto zbraní sa použil na financovanie partizánskych oddielov v Strednej Amerike. No a napokon to bola aféra Watergate, ktorá prinútila prezidenta Nixona rezignovať po tom, čo bolo niekoľko republikánov prichytených pri vlámaní do centrály Demokratickej strany. Bude preto zaujímavé sledovať, či George W. Bush bude schopný vyhnúť sa niečomu podobnému a podľa vzoru svojich troch predchodcov sa nezapletie do nejakého väčšieho škandálu.

Čo s Irakom...
Pre pozorovateľov zo zahraničia je asi najzaujímavejšie to, akým smerom sa bude uberať Amerika a jej opätovne zvolený prezident v otázkach zahraničnej politiky a vojny v Iraku. Počas predvolebnej kampane George Bush trval na tom, že vojnu vedie silná koalícia. Keď naňho John Kerry v tomto zatlačil, obvinil ho Bush z podceňovania a z nedostatku rešpektu k prínosu koaličných partnerov, akými sú napríklad Veľká Británia, Poľsko a mnohí iní. Počas irackého konfliktu zahynulo viac ako tisíc Američanov a Maďarsko a Poľsko sa nedávno pridali k rozširujúcemu sa zoznamu krajín, ktoré plánujú stiahnuť sa z tejto oblasti. Prezident Bush bude preto nútený čo najskôr ponúknuť riešenie nestabilnej situácie v Iraku. Jednou z možností, ktoré prezident má, je obrátiť sa so žiadosťou o pomoc na medzinárodné spoločenstvo, možno aj prostredníctvom NATO alebo OSN. Otázne však je, nakoľko reprezentácie iných štátov budú ochotné opäť sa postaviť na stranu USA, keďže prezident Bush a jeho zahraničná politika sú pre mnohých mimo Spojených štátov symbolom pohŕdania a arogancie.
Nikdy nebolo jednoduché predvídať, čo prinesie druhé funkčné obdobie amerického prezidenta. V poslednom čase sa niesli v znamení škandálov a pozorovatelia sa nedokážu zhodnúť, či možno očakávať v politike viac vzdoru alebo úsilia o dosiahnutie kompromisu. Isté je len jedno. Američania a spolu s nimi aj celý svet čakajú, čo im toto druhé funkčné obdobie Georgea Walkera Busha prinesie.