Víťazstvom vo štvrtkových parlamentných voľbách sa Boris Johnson (55) priblížil svojmu zámeru vyviesť Britániu z Európskej únie, čo sľúbil pri nástupe do čela konzervatívcov a britskej vlády tento rok v júli. Keď sa mu nepodarilo uskutočniť brexit k odloženému termínu 31. októbra, vyhlásil predčasné voľby s cieľom posilniť mandát konzervatívcov v Dolnej snemovni.
Po svojom zvolení premiérom Johnson stále opakoval, že uskutoční brexit do 31. októbra "stoj čo stoj." Na začiatku novembra povedal médiám, že nedodržanie sľubu hlboko ľutuje, ale poukázal na to, že britskí poslanci v septembri schválili zákon, ktorým mu zakázali vyviesť Britániu z EÚ bez dohody.
Brexit do konca januára
Johnson síce od leta vyrokoval s Bruselom zmenu podmienok v dohode o brexitu, nedokázal si však včas zabezpečiť súhlas parlamentu, a musel preto Úniu požiadať o odklad termínu vystúpenia do konca januára budúceho roka. Patovú situáciu sa nakoniec rozhodol riešiť predčasnými voľbami, podobne ako to urobila aj jeho predchodkyňa Theresa Mayová.
Pred terajšími voľbami Johnson tvrdil, že ak sa konzervatívcom podarí zabezpečiť si v Dolnej snemovni väčšinu, môže "absolútne garantovať" koniec britského členstva v EÚ do 31. januára.
Niekdajší londýnsky starosta Johnson bol v júni 2016 jednou z tvárí referenda, v ktorom sa Briti vyslovili pre odchod z EÚ, a po ňom sa stal ministrom zahraničia. Patril vtedy aj k hlavným favoritom na post šéfa Konzervatívnej strany a teda aj na post britského premiéra. Oznámil však, že sa o tieto miesta uchádzať nebude.
V júni 2017, potom čo britskí konzervatívci prišli v predčasných parlamentných voľbách o vládnu väčšinu, vraj Johnsona päť ministrov požiadalo, aby Mayovú nahradil na čele vlády, čo odmietol.
Kariéru začal ako novinár
Celým menom Alexander Boris de Pfeffel Johnson sa narodil 19. júna 1964 v New Yorku v bohatej rodine. Jeho otec bol poslancom za konzervatívcov a pracoval v Európskej komisii či vo Svetovej banke. Johnson, o ktorom médiá píšu často len ako o "Borisovi", vzdelanie získal v Británii. Vyštudoval na prominentnej súkromnej škole Eton a na univerzite v Oxforde.
Kariéru začal ako novinár. Podľa agentúry AFP a britskej tlače ho z prvého zamestnania v londýnskych Timesoch vyhodili za vymyslené citáty oxfordského historika Colina Lucasa. Tie mali podporiť špekulácie ohľadom gaskonského šľachtica Piersa Gavestona, ktorému bol pripisovaný homosexuálny vzťah s britským kráľom Eduardom II.
Johnson potom začal pracovať v denníku The Daily Telegraph a stal sa korešpondentom v Bruseli, odkiaľ sa jeho spravodajstvo podľa britských médií tiež trochu rozchádzalo s realitou.
Ako novinár sa preslávil kontroverznými komentármi, euroskeptickými postojmi alebo podporou vojny v Iraku. Neskôr sa stal šéfredaktorom konzervatívneho magazínu The Spectator.
Dvakrát zvolený za starostu
V roku 2001 bol Johnson zvolený do parlamentu, v máji 2008 ho zvolili za starostu Londýna a svoju funkciu tesne obhájil aj v roku 2012, kedy Londýn usporadúval olympijské hry.
Náruživý cyklista Johnson je autorom mnohých kníh, ale aj škandalóznych výrokov. Kritiku napríklad zožal za tvrdenie, že "Napoleon, Hitler, skúšali to rôzni ľudia a vždy to skončilo tragicky ... EÚ sa snaží robiť to isté, aj keď odlišnými metódami." Vo svojich výrokoch nešetrí ani seba: "Pod mojou starostlivo udržiavanou fasádou ukecaného šaša sa neskrýva nič iné ako ukecaný šašo."
Johnson je druhýkrát ženatý a má päť detí. Špekulácie britských médií o tom, že by mohol byť otcom ešte ďalšieho potomka, odmieta komentovať.