"Odchod Solejmáního je horký, ale boj bude pokračovať až do konečného víťazstva a zločinci budú mať život ťažší," uviedol v piatkovom vyhlásení iránsky vodca ajatolláh Chameneí. Američanom sľúbil odvetu, jej podoba ale zatiaľ nie je jasná.
Špekuluje sa o útokoch na amerických spojencov na Blízkom východe (Saudskú Arábiu, Izrael), alebo o útoku na americké vojenské základne. Ostatne kapacít na limitovanú vojnu majú Iránci dosť.
Podľa amerického ministerstva obrany disponuje iránska armáda približne 450-tisícmi vojakov, pričom 125-tisíc tvoria tzv. revolučné gardy. Ďalších 20-tisíc členov majú aj iránske námorné sily.
Obrázky zväčšíte kliknutím.
Hoci podľa správy Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá z roku 2018 je väčšina iránskej výzbroje "zastaraná či relatívne nízkej kvality", majú Iránci veľmi dobré balistické rakety a kvalitnú protilietadlovú obranu.
Americký admirál Jim Stavridis pre denník The Washington Post uviedol, že Teherán je "výnimočne silný" v rámci asymetrických konfliktov.
"Kybernetické vybavenie, útoky malými loďami, dieselové ponorky, špeciálne jednotky, rakety zem-zem, tým všetkým disponujú," uviedol Stavridis. "Sú tiež veľmi skúsení v ich zapájaní do nehostinného prostredia na Blízkom východe. Pre jednotky USA by boli veľkou výzvou."
Američania sa už podľa zdrojov The Washington Post v Pentagone chystajú k nasadeniu lodí sprevádzajúcich lietadlovú loď USS Abraham Lincoln.
Ak by museli, využijú plavidlá USS Bainbridge a USS Leyte Gulf, ktoré obe majú na palube strely Tomahawk. Ministerstvo obrany zatiaľ o pozíciách lodí mlčí.
"Spojené štáty nevyhľadávajú konflikt s Iránom, ale sú pripravené brániť americké jednotky a záujmy v regióne," uviedol hovorca Pentagonu Earl Brown.
Irán naopak v súčasnosti disponuje protiraketovým systémom S-300, ten je schopný zastaviť strely vo výške 24 kilometrov nad zemou.
USA by tiež museli v prípade konfliktu počítať s vážnym rizikom strát svojich lietadiel, aj preto by bol priebeh leteckej vojny rozhodne dramatickejší ako koncom 90. rokov v Juhoslávii.
Dá sa navyše očakávať, že by Iránci skomplikovali život inváznym silám výrobky svojho obranného priemyslu, medzi ktoré patria aj balistické rakety schopné doletieť až desať tisíc kilometrov ďaleko a vyspelé drony okopírované od Američanov.
Teherán má tiež k dispozícii viac ako 300 lietadiel, tie však nedosahujú kvality amerických leteckých síl. Poväčšine ide o ruské MiGy či o bombardéry Su-24. V rámci svojho arzenálu majú Iránci podľa Pentagonu aj niektoré americké stíhačky F-4, ktoré si zaobstarali ešte pred revolúciou v roku 1979.
Na mori potom iránske námorníctvo operuje s flotilou približne stovky plavidiel. Sú síce menšie ako tie americké a v boji by podľa odborníkov zrejme konkurenciu USA neobstáli, ale Teherán s nimi môže zablokovať dopravu v Hormuzskom prielive, prípadne klásť podvodné míny.