Zakladateľ webovej stránky WikiLeaks Julian Assange, zadržiavaný v Británii vo väzbe, plánuje na súdnom pojednávaní o svojom vydaní do Spojených štátov vyhlásiť, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa mu ponúkla milosť.

Podmienkou bolo, aby tvrdil, že Rusko sa nepodieľalo na úniku e-mailov Demokratického národného výboru (DNC) počas kampane pred voľbami amerického prezidenta v roku 2016.

Assangea zadržiavajú v britskej väznici, kým bojuje proti svojmu vydaniu do Spojených štátov pre obvinenia zo špionáže. Riadne pojednávanie na súde sa má začať na budúci týždeň.

Na predbežnom pojednávaní v stredu v Londýne Assangeov obhajca Edward Fitzgerald spomenul vyhlásenie Assangeovej právničky Jennifer Robinsonovej.

Tá povedala, že istého republikánskeho kongresmana videli na návšteve obžalovaného Assangea, keď žil v exile na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne. Informovala o tom tlačová agentúra Press Association (PA) a následne agentúra DPA.

Republikánsky kongresman Dana Rohrabacher údajne navštívil Assangea a povedal, že republikánsky prezident ho poveril, aby mu ponúkol milosť, ak vyhlási, že Rusko nemalo nič spoločné s únikom citlivých údajov DNC.

​Pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016 unikli e-maily vysokopostavených politikov z Demokratickej strany a boli zverejnené na webovej stránke WikiLeaks.

Sudkyňa Vanessa Baraitserová uviedla, že tento dôkazový materiál je prípustný. Biely dom vydal v stredu neskôr vyhlásenie popierajúce toto tvrdenie Assangeových právnikov.

"Prezident (Trump) sotva pozná Danu Rohrabachera, vie len to, že je bývalým kongresmanom. Nikdy sa s ním nerozprával o tejto téme a vlastne ani o inej. Je to... úplný výmysel a totálne klamstvo. Toto je zrejme ďalší, nekonečný hoax a totálna lož z dielne DNC," vyhlásila tlačová tajomníčka Bieleho domu Stephanie Grishamová.

Vláda Spojených štátov obviňuje Assangea zo sprisahania s bývalým analytikom americkej armády, dnes vystupujúcim pod menom Chelsea Manningová - údajne spolu naplánovali únik a zverejnenie množstva tajných materiálov v roku 2010.

Dokumenty súvisia s vojnami v Iraku a Afganistane a s informáciami o zdrojoch tajných správ.