Kostoly sú plné rakiev, mestom znejú bez prestania sirény sanitiek a miestne noviny majú teraz smútočné oznámenia na desiatich až dvanástich stranách namiesto bežných dvoch.
Tak opísala v rozhovore pre ČTK situáciu v severotalianskom meste Bergamo jedna z miestnych obyvateliek, tlmočníčka a prekladateľka Marianne Seminatiová.
Kvôli šíreniu koronavírusu sa život v lombardskom meste s viac ako 120-tisíc obyvateľmi, ktoré je teraz spolu s neďalekou Bresciou najviac postihnutým v Taliansku, prakticky zastavil.
Aj tridsiatnička Seminatiová zostáva kvôli strachu z nákazy s rodinou čo najviac doma. Karanténne opatrenia, ktoré v boji proti pandémii prijala talianska vláda, sú podľa nej správne, prišli však príliš neskoro.
70 až 80 rakiev v kostoloch
"Nebývam pri žiadnej nemocnice a napriek tomu počujem neustále sirény sanitiek a umieračiky z kostolov ... Pohrebné ústavy nemajú voľné termíny. V mnohých kostoloch čaká aj sedem až osem desiatok rakiev na to, až ich uložia do zeme alebo spália," hovorí Seminatiová.
Najhoršie podľa nej je, že chorí zostávajú na lôžku sami a osamote ľudia aj umierajú. "Rodiny ich v nemocniciach samozrejme nesmú navštevovať a väčšinou už ani nedostanú správu o úmrtí. Svojich blízkych potom nevidia ani mŕtvych. Telá sa hneď odvážajú, pohreby sa nesmú konať," opisuje situáciu obyvateľka Bergama.
Aj Seminatiová prišla kvôli koronavírusu o príbuzných a známych. "Moja teta zomrela pred pár týždňami. Počas niekoľkých posledných dňoch zomrel náš rodinný lekár a štyria ďalší ľudia, ktorých som dobre poznala," hovorí.
Jedným z prvých, kto v jej okolí chorobe COVID-19 podľahol, bol farár z kostola, ktorý navštevuje. "To bol pre všetkých ohromný šok," vysvetľuje Seminatiová.
Talianska vláda kvôli šíreniu koronavírusu začala od začiatku marca prijímať stále prísnejšie opatrenia, až nakoniec pred troma týždňami zaviedla celoštátnu karanténu.
Podľa Talianky Seminatiovej sú vládne opatrenia proti šíreniu vírusu správne, "ale bohužiaľ neboli dosť rýchle".
"Vôbec to nie je normálna chrípka"
K zdržaniu v prijatí radikálnych opatrení v priemyselnej provincii Bergamo podľa nej prispelo aj to, že tu má sídlo mnoho významných podnikov. "Mali strach, že by poškodili hospodárstvo. Hovorili: Všetko je pod kontrolou, môžeme ďalej pracovať. Kým sa všetko kontrole nevymklo," hovorí.
Podľa Seminatiovej by však nebolo správne postup úradov kritizovať, lebo nikto nemohol tušiť, ako vážna situácia bude. Ani ona podľa svojich slov takýto vývoj nečakala.
"Na začiatku som verila tomu, čo sa hovorilo: je to len normálna chrípka, komplikovaný priebeh má iba v niektorých špecifických prípadoch," hovorí. "Vôbec to však nie je normálna chrípka ... Teraz už by som to tak nepodceňovala," dodáva.
Vzhľadom na vývoj v Taliansku vraj nedokáže pochopiť, ako mohli niektoré iné krajiny tak dlho otáľať s prísnymi krokmi.
Hospodárske škody sú obrovské
Seminatiová je s manželom a rok a pol starým synom teraz už viac ako tri týždne v domácej karanténe.
Ako tlmočníčka a prekladateľka by vraj síce mohla pracovať z domova, práce pre ňu však teraz veľa nie je.
Bez živobytia sa ocitlo aj mnoho jej príbuzných, priateľov a známych. Región Lombardsko, v ktorom Bergamo leží, je pritom hospodárskym motorom Talianska. "Hospodárske škody sú už teraz obrovské," hovorí Seminatiová.
Zároveň podľa nej však teraz ešte nenastal čas strachovať sa o ekonomické dopady pandémie.
"Absolútnou prioritou je teraz prekonať krízu a dosiahnuť, aby neumieralo toľko ľudí," zdôrazňuje a priznáva, že najväčší strach má teraz o život a zdravie svojich rodičov. "Ak sa nakazia, je mi jasné, že ich šance na prežitie sú veľmi malé," hovorí. Na návštevu preto k rodičom radšej vôbec nechodí.
Na juhu si myslia, že koronavírus je ďaleko
Kvôli šíreniu koronavírusu v rodnom meste sa Seminatiová radšej vzdala aj športu a na nákupy potravín chodí čo najmenej. "Mám strach chodiť do supermarketu, pretože je to teraz ešte nebezpečné," hovorí.
Podobne na tom je drvivá väčšina obyvateľov Bergama, ktorí podľa nej na rozdiel napríklad od obyvateľov južnej časti Talianska chápu, aké dôležité je zostať doma.
"Na juhu si pravdepodobne všetci myslia, že koronavírus je ďaleko a im sa nemôže nič stať. To sme si tu na severe však tiež všetci mysleli," varuje. Nemocnice na juhu Talianska podľa nej pritom nie sú tak dobre vybavené a pripravené na záťaž, akú pandémia COVID-19 prináša.
V súčasnej situácii nie je podľa Seminatiovej ľahké zachovať si pozitívnu myseľ a neplakať, keď je toľko ľudí okolo chorých, alebo dokonca zomrelo.
Iskru nádeje však vidí v posledných dátach o vývoji pandémie v jej meste. "V posledných dňoch sa situácia trochu zlepšila: počet nových prípadov ďalej rastie, ale trochu pomalšie ako predtým," hovorí.
"Ešte zďaleka ale nie sme na konci," upozorňuje Talianka z Bergama.