Sledujte nás na Instagrame
@hospodarske_novinyPardubický podnik skladisko staval v rokoch 1968 až 1970, vo výberovom konaní porazil konkurenciu z Francúzska, Nemecka alebo Grécka.
Výbuch, ktorý fatálne zničil prístav v libanonskom Bejrúte, má jedno zreteľné memento - torzo 63 metrov vysokého sila, ktoré sa týči nad troskami ďalších budov. Skladisko nesie výraznú československú pečať. V 60. rokoch minulého storočia ho staval vtedajší pardubický stavebný gigant Průmstav.
Na umelo naplavenej vrstve piesku vzniklo obrie silo ako produkt socialistického zahraničného obchodu.
"Zatiaľ čo vo vtedajšom Československu má najväčšie silo kapacitu 92-tisíc ton, toto mohlo skladovať až 120-tisíc ton obilia," povedal Jan Zikmund z Výskumného centra priemyselného dedičstva fakulty architektúry ČVUT, ktorý sa históriou podobných hospodárskych budov zaoberal podrobnejšie v knihe Pro zrno.
Silo vybudovali pardubickí stavbári spoločne s miestnymi robotníkmi na móle prístavu medzi dvoma bazénmi a bolo vybavené vykladacím a nakladacím zariadením pre lode, vagóny aj automobily.
Pardubický Průmstav riadil všetky stavebné práce. Aj tie špecializované ako baranenie železobetónových pilót, znižovanie hladiny vody vo výkopovej jame i výrobu a montáž posuvného debnenia.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 52% na dočítanie.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
