Obyvatelia srbského mesta Pančevo majú strach z veľkoskladu dusičnanu amónneho, ktorý zriadila súkromná firma v údajne nevyhovujúcich priestoroch bývalej továrne.

Proti skladovaniu veľkého množstva látky používanej ako hnojivo protestujú už roky, tragédia v libanonskom Bejrúte však pridala nový dôvod na obavy. Vlastník uisťuje, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí, uviedla dnes stanica N1.

​Priestory skrachovanej sklárne kúpila súkromná firma Promist v roku 2017. O rok neskôr sem začala navážať umelé hnojivo, proti čomu obyvatelia priemyselného mesta neďaleko Belehradu opakovane neúspešne protestovali.

Ľudia súkromnej firme neveria

Do pozornosti sa opäť dostali po utorkovom gigantickom výbuchu v libanonskom Bejrúte, ktorý podľa doterajších informácií spôsobila rovnaká zlúčenina a ktorý zabil vyše 150 ľudí a ďalšie tisíce zranil.

Neskôr firma z donútenia úradov sklad presunula do neďalekej bývalej továrne na dusíkaté hnojivá, kde sú pre ne údajne vhodnejšie podmienky. V súčasnosti sa tam skladuje okolo päťtisíc ton liadku, teda takmer dvojnásobok množstva, ktoré spôsobilo explóziu v Bejrúte.

Ľudia nemajú dôveru, že súkromná spoločnosť dokáže nebezpečnú látku dobre zaistiť, hovorí Sanja Valkovičová z ekologickej organizácie Zeleni most. Miestny zastupiteľ Djerfi Šandor navyše tvrdé, že spoločnosť už skôr platné predpisy porušovala: napríklad skladovala väčšie množstvo liadku, než koľko mala povolené.

Odborník spochybňuje obhajobu firmy

"Neverím, že sa tu dodržiavajú všetky predpisy, pretože tu sa podľa predpisov nerobí nič. Chcel by som veriť, ale pokiaľ nebude sklad v správnych rukách, tak ťažko. Bývam 30 kilometrov od Pančeva, takže som snáď v bezpečí, ale byť Pančevan, tak tomu neverím," povedal televízii Nova jeden z miestnych.

​Firma upokojuje, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí. V Bejrúte podľa nej spôsobil gigantickú explóziu čistý dusičnan amónny, používaný aj na výrobu výbušnín, kým v Pančeve je uskladnený ten, ktorý sa používa v poľnohospodárstve. Je síce tiež horľavý, nie ale explozívny.

Podľa docenta chemickej fakulty na Belehradskej univerzite Dušana Veljkovića to však nie je isté. "Zdá sa mi logické, že niekde sa musí skladovať množstvo čistého (dusičnanu amónneho), ktorý sa používa do prímesí," uviedol. Podotýka tiež, že v predchádzajúcich rokoch sa hovorilo o desiatkach tisíc ton látky, ktorá tu mala byť uskladnená.