Režim ruského prezidenta Vladimira Putina už mnoho rokov hladne pokukuje po Bielorusku, bývalej sovietskej republike s deviatimi miliónmi obyvateľov, ktorá leží medzi Ruskom, Poľskom a Ukrajinou.
A teraz má možno Putin zámienku túto krajinu anektovať vďaka bieloruskému autoritárskemu prezidentovi, napísal David Axe v komentári spravodajského portálu Forbes.
Týždeň po tom, čo zvíťazil vo voľbách, ktoré opozícia, pozorovatelia a väčšina bieloruských obyvateľov označila za sfalšované, vyzval Alexander Lukašenko - ktorý prevzal vedenie krajiny krátko po rozpade Sovietskeho zväzu - Rusko na intervenciu, aby jeho režim zachránilo. Zatiaľ však nie je jasné, čo Putin urobí.
Po zrejme sfalšovaných voľbách utiekla opozičná kandidátka Svitlana Cichanovská do Litvy kvôli obavám o svoju bezpečnosť a státisíce a možno aj milióny obyvateľov Bieloruska vyšli do ulíc s požiadavkou na Lukašenkovo odstúpenie.
Lukašenko chce záchranu do Putina
Brutálne zákroky polície protesty verejnosti nijako nestlmili. A Lukašenko teraz chce, aby ho zachránil Putin.
V sobotu Lukašenko a Kremeľ dospeli k dohode o možnej ruskej intervencii. "Dohodli sme sa, že akonáhle požiadame, bude nám poskytnutá komplexná pomoc s cieľom zaistiť bezpečnosť Bieloruskej republiky," vyhlásil Lukašenko.
Podľa washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) bieloruské štátne médiá v noci zo soboty na nedeľu upravili vyznenie Lukašenkovho vyhlásenia tak, že pozve ruské sily do Bieloruska "len v prípade vonkajšej vojenskej hrozby".
To je však len chabá útecha. "Lukašenko pravdepodobne bude čím ďalej tým viac tvrdiť, že sú protesty podporované zo zahraničia, aby legitimizoval výzvu na ruskú intervenciu a posilnil snahu oddeliť vodcov protestov od bieloruského ľudu," dodal ISW.
"Putin má teraz na výber," napísala odborníčka na Rusko Julia Ioffeová v denníku The Washington Post. "Zopakuje rovnaký manéver ako v roku 2014 na Ukrajine, teda nechať Lukašenka utiecť, zatiaľ čo pohltí Bielorusko a bude riskovať odvetné kroky Západu? Alebo nechá situáciu, aby sa ďalej vyvíjala? Osud Bieloruska závisí na tom, ako sa rozhodne," dodala.
Zväzový štát
K potenciálnemu ruskému obsadeniu Bieloruska sa schyľuje už dlho. Nasledovalo by šesť rokov potom, čo Moskva anektovala strategický ukrajinský polostrov Krym a 12 rokov po ruskej invázii do malej republiky Gruzínska pod zámienkou "udržania mieru".
Keby Rusko okupovalo Bielorusko, vytvorilo by takzvaný "zväzový štát", čím by sa Putinovo vedenie rozšírilo do oboch krajín. Rusko a Bielorusko k tomuto vývoju položili základy dohodou uzavretou pred 20 rokmi, ktorej naplnenie však Lukašenko zatiaľ odolával.
Súčasné protesty proti Lukašenkovej autoritárskej vláde sú presne tým scenárom, ktorého sa Kremeľ obával. Ruskej invázii na Krym predchádzali rozsiahle prodemokratické protesty nasledované zmenou režimu.
"Ruský režim sa pravdepodobne obáva, že by 'farebná revolúcia' alebo akékoľvek iné politické hnutie mohlo začleniť Bielorusko k Západu po tom, čo Lukašenko odíde z úradu," predpokladal ISW už v roku 2019. Ale Lukašenko sa úradu vzdať odmieta.
Invázia môže znepriateliť Bielorusov
Ruské plány s Bieloruskom sa netýkajú len krajiny samotnej. "Kremeľ má záujem posilniť svoje vojenské základne v Bielorusku, aby rozšíril svoje hrozby na hranice Ukrajiny a NATO," dodal ISW.
"Putin by dokonca mohol vnímať vedenie zväzového štátu ako životaschopný prostriedok, ako zostať pri moci aj po tom, až v roku 2024 skončí jeho terajší mandát v kresle ruského prezidenta."
Avšak invázia do Bieloruska by mohla znepriateliť Bielorusov rovnako, ako ruské kroky na Ukrajine zmenili mnoho Ukrajincov na nepriateľov Moskvy. "Ukrajina bola vždy rozpoltená medzi dvoma vplyvmi - európskym a ruským. Ale ruská invázia Ukrajincov roztrpčila do tej miery, že bude vzťahy s nimi nesmierne ťažké napraviť," poznamenala Ioffeová. "Je Putin ochotný stratiť na jednu generáciu aj Bielorusov?"