Americký prezident Donald Trump nesľúbil, že prijme porážku v prezidentských voľbách, predpovedá rozsiahle volebné podvody a povedal, že výsledok sčítania korešpondenčných hlasov, ktorých sa tento rok kvôli koronavírusu očakáva veľké množstvo, nemusí byť známy "mesiace alebo roky".
Trumpov demokratický rival Joe Biden prezidenta obvinil, že sa snaží voľby ukradnúť. A dokonca povedal, že keby Trump odmietol uznať prípadnú prehru, mohla by ho z Bieleho domu vyviesť armáda.
Postup po sporných voľbách stanovujú federálne zákony a ústava, ale právni experti sa podľa denníka Financial Times (FT) domnievajú, že riešenie prípadných sporných volieb bude predovšetkým vyžadovať ochotu dosiahnuť kompromis.
Prípadný tesný výsledok môže byť živnou pôdou pre ostrý stret. Na pozadí násilných protestov, s ktorými mnoho amerických miest v uplynulých mesiacoch zápasilo, by sa tak mohla rozpútať ústavnej krízy, píšu FT.
Existenciálny test
Podľa Edwarda Foleyho, ktorý sa na Ohijskej štátnej univerzite venuje americkému volebnému systému, obe strany tieto voľby definujú ako existenciálny test pre Spojené štáty, čo sťažuje priznanie porážky.
Veľa záleží na charaktere a na kalkuláciách Trumpa a Bidena, avšak ani jeden z nich by nemohol spochybniť výsledky volieb bez podpory štátnych a federálnych straníckych mechanizmov, myslí si Foley.
Precedens Bush-Gore
Spor o sčítanie volebných hlasov má pomerne nedávny precedens. V roku 2000 skončil na Najvyššom súde spor o sčítanie hlasov na Floride medzi republikánom Georgeom Bushom mladším a demokratom Alom Gorom.
Súd nakoniec prepočítavanie hlasov zastavil, Gore rozhodnutie prijal a neeskaloval ďalej spor, ktorý by musel rozhodovať Kongres.
Tri fázy sporu
Akýkoľvek spor o sčítanie hlasov po volebnom dni 3. novembra by pravdepodobne mal tri fázy. Po voľbách budú mať jednotlivé americké štáty cez mesiac na sčítanie hlasov.
To zahŕňa korešpondenčné hlasy aj prepočítavanie výsledkov, ak to bude potrebné. Posledný možný dátum pre vyriešenie prípadných sporov okolo sčítanie vo všetkých štátoch je 8. decembra, teda šesť dní pred hlasovaním voliteľov.
Volitelia v jednotlivých štátoch potom hlasujú 14. decembra. Práve tento dátum bude kľúčový pre súdy, ktoré by mohli rozhodovať pri prípadných sporoch ohľadom sčítania. Hlasy voliteľov spočíta novozvolený Kongres, ktorý sa zíde 6. januára. Kandidát, ktorý získa najmenej 270 z 538 hlasov v zbore voliteľov, sa stane víťazom.
Ak by o víťazovi stále z nejakého dôvodu nepanovala zhoda, Spojené štáty by vstúpili do tretej, hlboko destabilizujúcej fázy. Pripomínala by sporné voľby z roku 1876, kedy niekoľko štátov poslalo Kongresu konkurujúce si hlasy voliteľov.
Nakoniec sa krízu podarilo vyriešiť až dva dni pred inauguráciou. V snahe zabrániť podobnému chaosu bol v roku 1887 schválený zákon o sčítaní hlasov voliteľov (electoral Count Act). Dnešné politické strany by ho ale podľa FT mohli interpretovať inak.
Riešenie môže priniesť ústava
Ak by teda stále nebol určený víťaz volieb, prináša podľa agentúry AP riešenie ústava. Podľa jej 12. dodatku by za tejto situácie prezidenta zvolila Snemovňa reprezentantov a viceprezidenta Senát.
Urobiť by tak mal novozvolený Kongres (3. novembra sa vedľa prezidenta volí aj celá Snemovňa reprezentantov a jedna tretina Senátu), ktorý zasadne v januári. Týmto spôsobom bol prezident zvolený v histórii iba raz, a to John Quincy Adams v roku 1825.
V prípade, že by musel hlasovať Kongres, rozhodovali by poslanci snemovne medzi tromi kandidátmi s najviac hlasmi v zbore voliteľov. Delegácia za každý z 50 amerických štátov by v tomto prípade mala jeden hlas, pričom na zvolenie kandidáta by ich bolo potrebných 26.
V Senáte by sa medzitým rozhodovalo medzi dvoma viceprezidentským kandidátmi s najviac hlasmi v zbore voliteľov. Každý senátor by mal jeden hlas a na zvolenie kandidáta by opäť bola potrebná nadpolovičná väčšina 51 hlasov.
Ak by Snemovňa reprezentantov prezidenta nezvolila ani do inaugurácie 20. januára, prichádza na rad 20. dodatok ústavy, píše AP. Podľa tohto dodatku by designovaný viceprezident zastával úrad prezidenta do zvolenia nového šéfa Bieleho domu. Ak však nie je do inaugurácie zvolený ani viceprezident, tak sa postup bude riadiť podľa zákona o prezidentskom nástupníctve.
Bezprecedentný scenár
Dočasnou úradujúcou prezidentkou by sa stala šéfka Snemovne reprezentantov, demokratka Nancy Pelosiová, ak si však v novom Kongrese udrží svoje postavenie.
Ďalšie v poradí sú predseda Senátu či člen vlády. Republikáni aj demokrati by však mohli trvať na tom, že práve ich prezidentský kandidát je jasným víťazom volieb, čo by dočasné menovanie Pelosiovej zablokovalo, uviedli FT.
Stanovenie výsledkov v takomto bezprecedentnom scenári by potom záviselo na politickom a spoločenskom tlaku a nakoniec na kompromise medzi oboma politickými stranami, zdôrazňujú Financial Times.