Voľba českého prezidenta je na rozdiel od Slovenska úplne odlišná a oveľa komplikovanejšia. Hlavu štátu totiž nevolia priamo ľudia, ale obe komory českého parlamentu -- Poslanecká snemovňa a Senát.
Dnes by malo na spoločnej schôdzi rozhodovať o mene budúceho nájomníka Pražského hradu 200 poslancov a 81 senátorov. Na zvolenie potrebuje kandidát v prvom kole získať nadpolovičnú väčšinu všetkých senátorov a všetkých poslancov, teda aj tých, ktorí počas volieb nebudú v sále prítomní. Ak sa tak nestane, nasleduje druhé kolo. V ňom však kandidátovi stačí len väčšina prítomných senátorov a väčšina prítomných poslancov.
V prípade, že ani druhé kolo nerozhodne o novej hlave štátu, je na rade tretie. Až v ňom sa hlasy senátorov a poslancov sčítavajú, pretože hlasujú spolu. Na zvolenie potom kandidátovi stačí zo 281 zákonodarcov 141 hlasov. Ak zlyhá aj tretí pokus, celá voľba sa opakuje odznova. Nominujú sa kandidáti, ktorí môžu byť úplne iní ako v prvej voľbe. Nie je preto vylúčené, že nový český prezident bude známy až o niekoľko týždňov a novým pánom Pražského hradu sa môže stať niekto úplne iný, než Václav Klaus či Jan Švejnar.