Švédsko sa zrejme definitívne rozišlo so svojím doterajším prístupom pri riešení koronavírusovej pandémie. Tamojšia vláda sa dlho spoliehala na to, že jej občania budú rozumní a budú dodržiavať základné hygienické pravidlá. Preto sa jej reakcia na nákazu zaobišla bez výraznejších zákazov.
Od piatku už to však neplatí. Po 22. hodine už nesmie byť predávaný alkohol. Od budúceho utorka 24. novembra sa môže spolu na verejnosti zdržiavať maximálne osem ľudí. Doteraz predstavovala horná hranica päťdesiat osôb.
Hrozia aj tvrdšie kroky
"Je to bezprecedentné opatrenie pre našu modernú dobu," uviedol k tomu sociálnodemokratický premiér Stefan Löfven. Celé to však ešte musí posvätiť parlament, ktorý záležitosť prerokuje v zrýchlenom konaní. Ministerský predseda zároveň pripustil, že situácia môže nakoniec vyžadovať aj ďaleko tvrdšie kroky.
Jedným z nich by mohlo byť aj zavedenie povinných rúšok, napríklad vo verejných dopravných prostriedkoch. Švédsko doteraz bolo jednou z mála krajín v Európe, kde bolo ich nosenie čisto dobrovoľné. Dokonca ani vláda ich doteraz aktívne neodporúčala ako jeden z možných nástrojov, ako predísť ďalšiemu šíreniu choroby.
"Ak nastanú situácie, kedy môže tento spôsob ochrany pomôcť, tak potom ho samozrejme odporučíme," vyhlásil hlavný švédsky epidemiológ a kľúčový poradca vlády Anders Tegnell. Teraz vraj na to však ešte nenastal čas.
Nie je to pritom tak dávno, čo práve on dával verejne najavo, že nie je potrebné prepadať panike. Napriek tomu, že všade v Európe sa už naplno prejavovala druhá vlna pandémie a mnohé vlády znovu pristupovali k výraznému obmedzovaniu hospodárskeho a verejného života.
Tegnell však nepripúšťal, že by mohla druhá vlna naplno udrieť aj v jeho krajine. "So situáciou na jar sa to nedá vôbec porovnávať," uviedol v polovici októbra v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas SR. Aj vo Švédsku síce vtedy rástli počty novo nakazených. Miestni experti vrátane Tegnella to však pričítali zvýšenému testovaniu.
Lekári sa necítia byť pripravení na novú "vojnu"
Za posledné týždne sa však situácia dramaticky zhoršila. Počet nakazených na 100-tisíc obyvateľov dosahoval počas druhého týždňa sledovacieho obdobia pravidelne viac ako 550 ľudí.
Ako hlavný problém sa teraz nejaví ani tak počet novo nakazených, ako skôr stále väčšia obsadenosť lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Na štokholmskej univerzitnej klinike Karolinska prešli lekári znovu na 12,5-hodinové smeny, podobne ako tomu bolo na jar. Jeden zo šéfov oddelení intenzívnej starostlivosti vyhlásil pre denník Dagens Nyheter, že to pripomínalo vojnu, a dodal: "My však nie sme pripravení na novú."
Ešte na jar pritom bola vláda premiéra Löfvena zdržanlivá, pokiaľ išlo o prijímanie protikoronavírusových opatrení. Na svojich spoluobčanov hlavne apelovala, aby dodržiavali rozostupy, umývali si ruky a obmedzovali sociálne kontakty. Až na výnimky zostali otvorené aj školy.
Kabinet sa opieral o expertízu svojich poradcov na čele s Tegnellom. Tí však zároveň čelili v odborných kruhoch výčitkám, že im ide o dosiahnutie takého stupňa promorenia spoločnosti, aby dospela do stavu kolektívnej imunity. Koronavírus by tým pádom prestal byť účinný. Kritici upozorňovali, že táto stratégia mala na jar vysokú cenu v podobe vyššieho počtu mŕtvych v porovnaní s inými štátmi. Doteraz podľahlo v desaťmiliónovej krajine covidu cez 6 400 ľudí.
Jedným z možných vysvetlení, prečo vláda váhala s tvrdšími krokmi, bolo, že jej platné zákony nedávajú právomoc nariadiť napríklad uzavretie obchodných centier. Jej právnici síce už nejakú dobu pracujú na novom epidemiologickom zákone, ten sa však dostane do parlamentu až v roku 2021.