Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
17.02.2021, 10:00

Odvrátená tvár zelenej ekonomiky: dopyt po elektromobiloch stúpa, cenu platia detskí baníci

V Demokratickej republike Kongo tvrdo pracujú v baniach aj desaťročné deti, ktoré celé dni vdychujú toxické výpary.

Odvrátená tvár zelenej ekonomiky: dopyt po elektromobiloch stúpa, cenu platia detskí baníci
Zdroj: Minority Rights Group / JB Russell / Panos /

Všetko sa to začalo v roku 1877. Územie, ktoré sa dnes nazýva Konžská demokratická republika, vtedy „objavil“ novinár a prieskumník sir Henry Morton Stanley. O dva roky neskôr sa sem vrátil – s podporou belgického kráľa Leopolda II, ktorý región premenil na svoje osobné léno. Africká krajina odvtedy opakovane trpela drancovaním, občianskymi nepokojmi a rôznymi formami porušovania ľudských práv. Väčšina z nich súvisí s bojom o kontrolu jej bohatstva – kovov, minerálov a lesov.

Keď sa z kaučuku stala kľúčová surovina pri výrobe pneumatík, africká krajina bola najväčším výrobcom na svete. Počas druhej priemyselnej revolúcie vo veľkom zásobovala európske továrne. Miestne komunity však za to zaplatili vysokú daň – vo forme nútených prác, vysídľovania a iných neprávostí. Neskôr sa v Konžskej demokratickej republike ťažil urán. Používal sa na výrobu bômb, ktoré počas druhej svetovej vojny padali aj na Hirošimu a Nagasaki. 

Dnes svet vo veľkom prechádza z automobilov so spaľovacím motorom na novú generáciu elektrických vozidiel. A následky opäť znáša aj táto krajina. Je totiž veľkým producentom kobaltu – minerálu potrebného pri výrobe batérií, ktoré poháňajú elektromobily, ale aj smartfóny, tablety či notebooky. Konžská demokratická republika pokrýva zhruba 60 percent svetovej produkcie kobaltu. Veľká časť ťažby sa pritom sústreďuje v provincii Katanga. Región na juhu krajiny je mimoriadne bohatý na prírodné zdroje. Napriek tomu zápasí s rozsiahlou chudobou a epidémiami násilia medzi etnikami. Ťažobný priemysel priťahuje veľa migrantov, čo ešte viac zvyšuje napätie v regióne. Mnohí pracovníci pritom prichádzajú z regiónu Kasai, ktorý zas nesie ťarchu masového vysídlenia.

Zdroj: WikimediaCommons

Pracujú bez masiek a rukavíc​

Ale späť k provincii Katanga, ktoré sa stalo ťažobným uzlom krajiny. Dolovanie prírodných zdrojov sa spája s niečím, čo môžeme nazvať krízou ľudských práv. Desaťročné deti kopú v bani alebo pracujú v riekach, kde preosievajú a triedia minerály. Nosia vrecia s rudou, ktoré sú ťažšie, ako je ich vlastná hmotnosť. Mladšie deti, ktoré sú ešte primalé na to, aby pracovali, trávia v banských lokalitách spolu so svojimi matkami celé dni. A vdychujú toxické výpary. 

Výskum Amnesty International a African Resource Watch v roku 2016 potvrdil, že neustále vystavovanie sa kobaltovému prachu majú za následok vážne pľúcne ochorenia, ktoré môžu byť aj smrteľné. Vdychovanie kobaltových častíc spôsobuje mnohé respiračné problémy, vrátane astmy.

Napriek tomu drvivá väčšina pracovníkov v bani nemá ani základné ochranné prostriedky, ako sú masky alebo rukavice. Aj dnes je v regióne len veľmi málo bezpečnostných opatrení a túto namáhavú prácu aj naďalej vykonáva mnoho detí. Odhady UNICEF naznačujú, že v baniach v južnej časti krajiny pracovalo zhruba 40-tisíc detí – v nebezpečných a vykorisťovateľských podmienkach. 

Podľa medzinárodného práva je zapájanie detí do baníckych prác jednou z najšokujúcejších foriem detskej práce. Výbor expertov Medzinárodnej organizácie práce vyzval miestnu vládu, aby intenzívnejšie bojovala proti detskej práci v baniach a zabezpečila dôkladné vyšetrovanie a stíhanie páchateľov. Vrátane zavedenia primeraných pokút. 

Vina však nekončí v Konžskej demokratickej republike. Siaha až k veľkým globálnym nadnárodným spoločnostiam, ktoré buď obchodujú s kobaltom, alebo ho nakupujú a používajú.

Obchod s týmto kovom je regulovaný slabo. Preto môže kobalt vyťažený deťmi zmeniť majiteľa na miestnych trhoch – od konžských remeselných baníkov po medzinárodných sprostredkovateľov – a skončiť v notebooku alebo elektromobile vzdialenom tisíce kilometrov. Medzi najväčšie medzinárodné spoločnosti v tomto obchode patrí Congo Dongfang Mining International, dcérska spoločnosť čínskej Zhejiang Huayou Cobalt Company a švajčiarsky ťažobný gigant Glencore. Obe spoločnosti potom surovinu predajú na ďalšie spracovanie. Následne ju kupujú výrobcovia elektromobilov, mobilných zariadení a ďalších technológií.

Zelená ekonomika verzus ľudské práva

Obe firmy boli spomenuté (ale neboli obžalované) v právnom spore, ktorý v decembri 2019 podala právnická firma pre ľudské práva International Rights Advocates. Zastupovala pritom 14 rodičov a detí z Konžskej demokratickej republiky proti výrobcovi automobilov Tesla a niekoľkým ďalším technologickým gigantom. Vrátane Dellu, Microsoftu a Alphabetu - materskej spoločnosti Google. Rodičia uviedli, že niektoré deti prišli o život pri zrútení banských tunelov, iné boli ochrnuté alebo utrpeli zranenia, ktoré im zmenili život. V súdnom prípade sa žalobcovia domáhajú aj náhrady za bezdôvodné obohatenie, nedbanlivosť a úmyselné spôsobenie emocionálnej tiesne sťažovateľom. 

S rastúcim globálnym dopytom po kobalte bude potrebné tlačiť na to, aby sa presadili jasné pravidlá v oblasti ľudských práv. Keďže krajiny pracujú na plnení svojich klimatických záväzkov, dopyt po elektromobiloch a aj kobalte stúpa. V súlade s týmto trendom analytici odhadujú, že v roku 2020 predajú automobilové spoločnosti po celom svete zrhuba 2,5 milióna elektrických osobných vozidiel, čo je o 20 percent viac ako v roku 2019.

Aj keď elektromobilita prináša pre životné prostredie veľké výhody, na druhej strane má vplyv na detskú prácu v Konžskej demokratickej republike. Pokiaľ sa v dodávateľských reťazcoch nezabudujú ochranné prvky  – počnúc miestnymi baňami až po spotrebiteľov, ktorí si kupujú vozidlá s obsahom kobaltu –, tisíce detí budú naďalej vykorisťované, zneužívané a vystavené riziku úrazu alebo smrti. Krajina tak opäť ponesie bremeno globálneho dopytu po svojich zdrojoch. A to znamená viac ľudského utrpenia a ničenia životného prostredia. Kým bohatšie krajiny budú ťažiť z nových technológií, miestne obyvateľstvo zostane zaseknuté na najnižšej úrovni rozvoja na svete.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancujú SlovakAid a Európska únia. Článok vznikol v spolupráci s Minority Rights Group International a Ligou za ľudské práva, v originálnej verzii je článok možné nájsť v ich štúdii Minority and Indigenous Trends 2020

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.