Čo vlastne vieme o koreňoch Vladimíra Putina? Vyrastal za studenej vojny v Leningrade, v komunálnom byte bez kúpeľne a teplej vody. Je typickým produktom sovietskej propagandy o zlom Západe a hrdinskom Rusku?

Vladimír Putin je podľa mňa typickým príkladom sovietskeho občana, navyše úspešného sovietskeho občana. Vyrástol v núdznom byte v Petrohrade v Baskovovej ulici číslo 12 neďaleko sídla KGB, kde mal neskôr veľmi dobrú kariéru. Byt, kde Putin vyrastal, mal tri izby a v nich bývali dve rodiny. Už vtedy, v dobách Sovietskeho zväzu, to nebola dobrá štvrť, dobrá adresa. Dokonca sám Putin priznával, že v dospievaní patril k drzým výrastkom, pouličným bitkárom a výtržníkom. Obklopoval sa staršími kamarátmi, ktorí mali veľmi arogantné správanie, pili pivo nízkej kvality z litrových zaváracích pohárov, fajčili, hádali sa, nadávali si a bili sa. Bola to taká ukážka sovietskej spodiny.

Vie sa o ňom, že ako stredoškolský študent miloval špionážne filmy a zaujímal sa o prácu tajných služieb KGB, dokonca sa šiel do ústredia opýtať, či pre nich môže pracovať.

Áno, vtedy mu však bolo naznačené, že musí najprv doštudovať vysokú školu. Vybral si právo. A tiež, že by mu pomohlo, keby mal mimoriadne športové úspechy. On sa do toho naozaj s vervou pustil, začal robiť zápasenie a judo, dodnes sa chváli nejakým, snáď čiernym, pásom. Stal sa poloprofesionálom. A zmenil sa - ľudia z jeho okolia spomínali, že okolo seba zrazu začal šíriť imidž skromného, ​​nenápadného, ​​ústretového človeka, prestal vybočovať. Vyštudoval školu, šport mu pravdepodobne tiež pomohol, takže mu už nič nebránilo v ceste do služieb KGB.

V KGB strávil 17 rokov. Čo sa tam naučil? Vybudoval si sieť kontaktov, ktorá dodnes funguje?

Nezabudnime, kam až to dotiahol. V roku 1998 sa stal šéfom tajných služieb. Vtedy slávna škola KGB ho predovšetkým naučila používať tvár pokrového hráča, pracovať s faktami a argumentmi, naučila ho klamať. Lež u dôstojníkov tajných služieb – samozrejme nielen v Rusku – zohráva podstatnú úlohu. A tiež mu umožnila získať dôležité kontakty, ktoré dodnes používa vo svojom bezprostrednom okolí v Kremli. Ale obávam sa, že mu mohla priniesť aj supertajné kontakty, ktoré sú dnes aktívne v zahraničí – a tým myslím aj Západ. Nechcem sa hrať na sprisahanecké teórie, ale typ človeka, akým Putin je, plus funkcia, ktorú zastával, to podľa mňa viedlo veľmi jednoducho k tomu, aby si našiel partnerov v zahraničí.

Čo vieme o jeho súkromnom živote? Súkromie si úzkostlivo stráži, vie sa, že bol ženatý, má dve dospelé dcéry, že snáď žije s političkou, predtým gymnastkou Alinou Kabajevovou. Je to tak?

Viete, to sú špekulácie, ktorým sa venujú prvé stránky bulváru. Ja som nikdy nebol ich čitateľom, pretože v Rusku klame oficiálna tlač, tak čo asi tak môže robiť bulvár? Sledoval som jeho rozvod s manželkou Ľudmilou, ktorá bola vo všetkej tichosti odstavená na vedľajšiu koľaj. Zo svojho súkromia Putin rád ukazuje len to, ako jazdí s odhalenou hruďou na koni, ako vyťahuje amfory z dna mora, ako lieta so žeriavmi a loví tigra. Toto je verejná prezentácia, o ktorú stojí a ktorú mu vytvára jeho PR oddelenie.

O jeho súkromí, nieto zdravotnom stave sa Rusi nič nedozvedia. Vladimír Putin neinformuje verejnosť, ako mu bije srdiečko a aký má tlak. Pokiaľ na nejaký čas zmizne zo scény, vyroja sa špekulácie, ale zostanú bez odpovedí. Hoci vychvaľoval ruskú vakcínu Sputnik, vôbec sa nevie, či sa zaočkoval, a ak áno, čím. A pokiaľ ide o jeho rodinu, presiaknu správy maximálne o tom, či sa darí jeho dcére v nejakej štátnej funkcii. O novom vzťahu po rozvode sa zahmlieva. A Kabajevová mlčí, zrejme to má nariadené. Rusi vedia, že nemá cenu po takýchto údajoch pátrať.

​Niektoré otázky sa nekladú...

Iste, oni sú zvyknutí zo sovietskych čias, že mocipán je zahalený do dymovej clony, pokiaľ ide o jeho súkromie a zdravotný stav. A navyše cenzúra, ktorá je veľmi silná, jednoducho nedovolí zaoberať sa osobnými vzťahmi, ktoré Vladimir Putin má.

Pýtam sa na to z jediného dôvodu: to, ako človek prežíva partnerské vzťahy a vzťahy v rodine, je podstatné pre jeho pocit naplnenia, môžeme povedať šťastie. A zdá sa, že Putin je tvrdý osamelý muž s psychopatickými rysmi.

On sa na verejnosti neukazuje s priateľmi, nieto ešte so ženou. Chodí sám, za fanfár, ako novodobý cár. Veľmi rád sa ukazuje v honosných sálach, kde je vidieť veľa zlata, umenia z dôb cárskeho Ruska. Vyhovuje mu prejsť tými obrovskými dverami a zasadnúť ďaleko od ostatných. On vôbec neprichádza do kontaktu s obyčajnými ľuďmi. Pokiaľ sa Putin dostane do blízkosti ľudí, je to veľmi strážený okamih. To je veľký rozdiel napríklad od Michaila Gorbačovova, ktorý nemal problém sa priblížiť k ľuďom, ako sme napokon videli aj pri jeho štátnej návšteve Československa v roku 1987. Putin je rád videný počas oslavných momentov národnej hrdosti, ako je olympiáda či výročie 9. mája. K ľuďom sa však nepribližuje.

Takže neprebiehajú ani také tie propagandistické momenty, že by pohladil dievčatko s kvietkom po hlavičke?

Mimoriadne áno. Napríklad v čase v dobe eufórie po zabraní Krymu a jeho pričlenení do Ruskej federácie, kedy jeho obľuba dosahovala takmer 90 percent, sa k ľuďom niekoľkokrát priblížil a momenty, o ktorých hovoríte, prebehnúť mohli. Vtedy Putin hovoril o návrate do rodného prístavu, tým mal na mysli Krym, a Rusi boli zbláznení propagandou. Vedel, že ho národ zbožňuje. To však bolo mimoriadne. Inak je od ľudí úplne oddelený.

Napríklad dostať sa na Červené námestie pri oslavách 9. mája ako radový človek vôbec nemôžete. Je to na pozvánku, všetci sú prísne skontrolovaní a preverení. Putin je človek, ktorý si uvedomuje, že stojí na čele mocnosti. A tým, ako sa chce vrátiť do „slávnych čias sovietskej mocnosti“, je pompéznosť súčasťou každého jeho vystúpenia. Chýba mu ľudská pokora a sebareflexia. Je nadutý predstavou o svojej dokonalosti a o tom, že má byť tým jediným, ktorý sa do histórie zapíše ako najväčší štátnik, ktorý kedy na ruskom kontinente žil.

​To už je diagnóza, nie?

Ja ho hodnotím podľa toho, ako som ho mal možnosť pozorovať počas rokov, keď som v Rusku pôsobil. Hrá v tom úlohu množstvo jemných nuáns. Napríklad: Putin veľmi miluje prichádzať neskoro. Tým dáva najavo svoju nadradenosť. Pamätám si, ako som bol s českou delegáciou v jeho rezidencii v Soči a čakali sme hodinu a pol, kým nás prijal.

S obľubou tiež prichádzal neskoro na tlačové konferencie. Raz sme naňho čakali s niekoľkými zahraničnými novinármi, a kým vstúpil, prišla jeho obľúbená suka, ktorá medzi nami prebehla. Pričom všetci vedeli, že to nie je pes, ktorý hľadá drogy alebo zbraň, ale Putinov pes. Toto on vie a vyžíva si v tom, keď môže aj prostredníctvom svojho obľúbeného zvieraťa šíriť strach. Túto scénu mimochodom zopakoval aj pri návšteve bývalej spolkovej kancelárky Angely Merkelovej, o ktorej sa vie, že má zo psov obavy. Samozrejme prišiel na stretnutie so svojou sukou. Bolo evidentné, že to kancelárke nerobí dobre. Či sa to naučil v centrále KGB, alebo v detstve na leningradskej ulici a robí mu to radosť v dospelosti, nemôžem posúdiť.

Za posledné roky však jeho obľuba klesá. Čo mu najviac uškodilo?

Áno, Putinovi sa dnes cnie po podpore, ktorú mal v roku 2014. Uškodili mu domáce veci ako zdražovanie. Hoci sa mu po anexii Krymu nejako podaril návrat medzi svetovú elitu, stále cíti obrovské poníženie, keď vie, že nemôžu ruskí športovci vystupovať pod ruskou vlajkou a počuť ruskú hymnu pri olympijských hrách a medzinárodných súťažiach. On tým trpí. V uplynulých rokoch, a najmä mesiacoch videl, že tá krivka ide dole. Súčasne vie, že aj doma to majú Rusi ťažké. A on im nemá čo ponúknuť.

Je aj toto jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol zaútočiť na Ukrajinu?

Vždy keď mu klesla popularita, využil to na akciu v zahraničí, o ktorú sa dalo oprieť a dokázať Rusom, že Rusko je mocnosť. A Rusi, teda ich väčšina, cítia dodnes túžbu po sláve Sovietskeho zväzu, období, keď sa im v ich očiach viedlo dobre. Dnes sa im dobre nevedie – a on to zneužíva na zásah na Ukrajine, masívne sprevádzanom propagandou. Rusi denne počujú o vlastenectve a „obrane mieru“ a „obrane pred nacizmom“. Ukrajina je v médiách prezentovaná ako fašistický štát. Už niekoľko týždňov pred inváziou predsa Putin povedal, že tam prebieha genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva. Tým si samozrejme chystal pôdu.

Majú Rusi vôbec možnosť dostať sa k iným zdrojom informácií ako k oficiálnym médiám?

Obmedzene. Toto Rusi skutočne počúvajú každý deň. A aby bola istota, zriadili v Rusku kontrolný úrad, ktorý dohliada, aby médiá prinášali iba oficiálne informácie o správach na bojisku. Rusi do tejto chvíle nevedia o tom, koľko mŕtvych sa v rakvách vráti domov. Oni to nevedeli po Kryme ani pri zásahu v Sýrii. Rusi to uvidia iba na miestnych cintorínoch, kde pribudnú nové hroby. A hlas matiek padlých vojakov vypočutý nie je.

Tie režim umlčuje?

Iste, oficiálne médiá o mŕtvych mlčia a matky nemajú absolútne žiadnu páku, ako o sebe dať vedieť. Rusi, teraz v túto hodinu, čo s vami hovorím, veria, že ruská armáda mieri iba na strategické vojenské ciele, všetky informácie o zásahu na civilné obyvateľstvo odmietajú. Rusko oficiálne pokračuje v ťažení „za mier a za slobodu rusky hovoriacich ľudí, ktorých chráni pred genocídou fašistickým ukrajinským režimom“. A živí to tým, že treba potrestať a postaviť pred súd vinníkov, to znamená dnes predovšetkým prezidenta Zelenského. Toto Rusi počujú.

Čo keby chcel nejaký oznamovací prostriedok napísať niečo iné?

Tak má okamžite problém. Novinári, ktorí dnes podpisujú petície, a sú to napríklad aj známe televízne tváre, okamžite končia. Je zlikvidovaná ich televízna show, to médium má obrovské problémy, prestáva vysielať, prestáva vychádzať, internetové stránky sú zablokované. Počuť smie byť iba oficiálny hlas. Áno, ak žijete v Moskve, môžete získať prístup k satelitom a iným informáciám, ale ja musím zdôrazniť a veľmi to podčiarknuť: Moskva nie je Rusko. Stačí odísť pár desiatok kilometrov smerom na východ, a ocitnete sa v skutočnom Rusku, kde sú ľudia odkázaní iba na televízne správy štátom kontrolovaných televíznych kanálov. Nič iné nemajú. Slepo veria, že ruský vojak bráni mier v Európe.

Videli sme, že v Petrohrade aj v Moskve sa v posledných dňoch proti vojne protestovalo. Čo tých ľudí čaká?

Viete, zaznamenal som, že sa tomu slovenskí dezinformátori vysmievajú. Hovoria: Čo to je, keď v Moskve vyjde protestovať tisíc ľudí z 15 miliónov obyvateľov? Ale ona je to od tých ľudí obrovská odvaha. Možno ešte väčšia, ako u Čechov, ktorí prichádzali pred Novembrom na Škroupovo námestie v Prahe. Títo Rusi vedia, že pokiaľ sa im vôbec podarí vystúpiť na stanicu metra, kde sa demonštruje (býva to napríklad stanica Puškinskaja pod Puškinovým námestím) a kde bývajú východy z metra kvôli demonštráciám zablokované, musia počítať s tým, že ich uniformovaní aj neuniformovaní policajti zvalia na zem a budú ich vláčiť za ruky, za nohy, za vlasy do pristavených vozov, že ich budú rozvážať na policajné stanice, kde strávia niekoľko dní. To je minimum, ktoré ich čaká. Na demonštrácii vás zasiahnu palicou do tváre, do hrude, brucha, chrbta – či ste žena, alebo muž... Najmenším trestom je finančná pokuta a pár dní vo väzení. Študentov môžu vyhodiť z fakulty, učiteľa zo školy. Chcem preto povedať: Nehľaďme na protivojnové protesty v ruských mestách s dešpektom. Tí ľudia v sebe našli obrovskú občiansku odvahu.

​Čakal Putin vôbec nejaké protesty?

Určite to čakal, tým som si istý. Spolieha sa na to, že tých ľudí je málo a že sa ho boja. Bežný ruský občan sa však nedozvie, že sa niekde protestovalo.

Na druhú stranu, existuje internet. Na sociálnych sieťach to vidíme takmer v priamom prenose. Rusi nemajú neobmedzený prístup k internetu?

Majú prístup, ale určite nie neobmedzený, napríklad Facebook teraz v Rusku spomalil, niektoré portály sú zablokované. Teraz boli protesty v 47 mestách. Len počas prvého dňa útoku bolo zatknutých 1500 ľudí. Putin o tom vie, ale vie aj to, že protestujúcich potlačí. Kým nevyjdú do ulíc masy Rusov, môže byť pokojný.

Existuje táto možnosť?

V tom som skeptický. Putinove silové zložky sú dokonalé. Jeho režim je postavený na práci tajných a policajných služieb. A tie dokážu rozmetať akúkoľvek demonštráciu. Pamätáte si nedávne protesty v Bielorusku. Zúčastnili sa ich tisíce ľudí a kde sú dnes? Lukašenko ich porazil, revolúcia sa nepodarila. A na to podľa mňa vsádza aj Putin.

O bezpečnosť prezidenta Putina sa starajú zložky FSO. Špeciálne vycvičení agenti, ktorí ho strážia so zbraňou, ochutnávajú mu jedlo a preverujú každého, kto sa k nemu priblíži. Ako táto organizácia funguje?

Putinovo najbližšie okolie v Kremli je dokonale preverené. Veď ani nie sú známe mená jeho najbližších ľudí, samozrejme okrem vedúceho kancelárie, zástupcu hovorcu, ministrov atď. Ale to sú oficiálni predstavitelia Kremľa. Potom je tam armáda neoficiálnych ľudí a poradcov. Putinova bezpečnosť je strážená do detailov. Zažil som to na vlastnej koži, keď som chcel natáčať reportáž o tajných chodbách v moskovskom metre, ktoré nechal vybudovať Stalin a vedú vraj z Moskvy na letisko alebo ďalej.

Podarilo sa nám s kamerou vojsť do bežného kanála v istej časti Moskvy. Tým kanálom sme po rebríku zostúpili dole a dostali sa do tmavých chodieb v podzemí. Asi po polhodine sa ozval štekot psa a výzvy, nech vylezieme, že je tam FSO, teda tajné služby pričlenené na ochranu Vladimíra Putina a jeho okolia. Vyšli sme hore, kde sme boli zadržaní, boli nám zhromaždené odtlačky, prebehol výsluch a boli sme obvinení, že sme sa snažili dopustiť trestného činu ohrozenia života a zdravia prezidenta Vladimira Putina. A to len preto, že neďaleko, asi tridsať metrov od toho kanála, bola cesta, po ktorej údajne jazdí do práce.

​Ako to dopadlo?

Dobre, pretože nám len navždy zakázali natáčať v moskovskom metre. Ale FSO nám dala najavo, že to tiež mohli považovať za snahu o teroristický čin. Je to drobná historka, ale chcem na nej ilustrovať, ako v skutočnosti musí vyzerať zaistenie Putinovej bezpečnosti, keď sa zaujímajú aj o kanál, v ktorom sa nachádza reportér ČT a ten kanál je kúsok od cesty, kadiaľ môže prejsť Vladimir Putin.

Teraz vám položím možno naivnú otázku. Je možné, aby západné mocnosti vyslali proti Putinovi agentov? Ako vieme, „vražda tyrana nie je zločinom“.

Podľa mňa je to vylúčené. Dostať sa na akciu, kde bude hovoriť Vladimír Putin verejne, znamená byť dokonale preverený. Musíte prejsť bezpečnostnými rámami, prejsť osobnou kontrolou. Na organizovaných verejných podujatiach je zložité sa dostať čo i len sto metrov od neho. Predstava, že by tam niekto niečo predniesol, je absolútne vylúčená. Vladimir Putin jazdí v dokonale strážených vozidlách, jeho bodyguardi sú na najvyššom stupni, takže ja o jeho bezpečnosť nemám obavy.

Prekvapil vás jeho vpád na Ukrajinu? Alebo ste to očakávali?

Ukázalo sa, že západné tajné služby môžu mať pravdu, že sa nemýlia a nie sú to "čučkári." Ja som si bol zásahom Ruska takmer istý. Jednak sledujem ten stav od roku 2014. Som presvedčený, že Putin to plánoval dlho. Nie nadarmo po roku 2014 funguje v Donbase rubeľ, deti sa učia iba podľa ruských osnov a dnes chodia do prvých tried tí, ktorí sa už narodili v Doneckej či Luhanskej ľudovej republike, teda na separatistov okupovanom území. Putin tam rozdal vyše 700-tisíc ruských pasov.

Keď som v posledných rokoch počúval jeho rétoriku, že Ruská federácia bude „brániť život a zdravie hoci jediného Rusa, nech sa nachádza kdekoľvek vo svete“, a položil si to popri jeho prejave o genocíde Rusov, všetko k zásahu smerovalo. Samotný vpád na Ukrajinu ma neprekvapil, prekvapila ma jeho miera. To, že sa ruská armáda nesústredila len na „záchranu“ rusky hovoriaceho obyvateľstva v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, ale brutálne vtrhla na celé územie suverénneho štátu.

Prečo práve teraz?

On si počkal, až si Číňania užijú olympijské hry, ako si Rusi pred anexiou Krymu užili hry v Soči. Vtedy začali boje, keď sme sledovali zhasínanie olympijského ohňa. Takto si počkal aj teraz. Rusi navyše oslavovali Deň obrancu vlasti, jeden z najoslavovanejších dní v roku, možno v tom Putin videl symboliku. Očakával som aj útok na Kyjev, ale neočakával som, že zaútočia na Odese a že sa budú obávať ľudia v Ľvove.

A ešte jedna vec: zatiaľ ma prekvapuje, že sa Putin na rozdiel od Krymu alebo Donbasu nemôže oprieť o piatu kolónu. Predpokladal som, že sa v tých prvých hodinách v Kyjeve niekto ozve a pridá akoby na jeho stranu. Ako to urobili ľudia na Kryme, ako to robí Pušilin a ostatní v Donecku a Luhansku. V Kyjeve si zatiaľ Putin žiadnu bábku nenašiel. To mi potvrdzuje, že Ukrajina dnes nie je Ukrajinou roku 2014, ten národ sa chová a vníma realitu inak ako v roku 2014, čo považujem za obrovskú silu ukrajinskej spoločnosti.

​Sme svedkami ohromnej odvahy. Čo predvádzajú Ukrajinci, je neskutočné.

Naozaj, neskutočná vec. My si nedokážeme predstaviť, že sa v Kyjeve možno blíži obdoba Stalingradu. Je veľmi pravdepodobné, že v niektorých mestách budú musieť Rusi postupovať dom od domu. Vari Rusi chcú ukrajinský Stalingrad? Spôsob ich uvažovania ma šokuje.

Je Putin prekvapený silou odporu?

Podľa mňa áno a prajem mu, aby bol prekvapený a aby bol ponížený. Putinov režim dôjde tak ďaleko, kým nenarazí na odpor. On nepozná svoje geografické hranice, najradšej by ich obnovil do podoby, ktorú mali za Sovietskeho zväzu. Ale kým mu nie je kladený odpor, jednoducho pôjde ďalej. Treba sa mu postaviť so všetkou silou, aby pochopil, že keď chce vojnu, tak tá vojna je aj v tom, že sa budú do ruských hrobov pochovávať ruskí vojaci. A dúfam, že sa o tom ruská spoločnosť dozvie.

Zapôsobí na Putina vylúčenie sa systému SWIFT a ďalšie finančné sankcie?

Som veľmi rád, že sankcie – s ktorými sa podľa mňa malo prísť už v roku 2014 – pritvrdzujú, a vážim si nezvykle ostré české pozície. Putinov režim sa vďaka sankciám môže dostať do problémov. SWIFT, zákazy pre Aeroflot, to všetko ho bude bolieť. Som rád, že hlas z Európy nie je iba hlasom – zhodujeme sa, kritizujeme, odsudzujeme, vyzývame, ale že začíname niečo konkrétne robiť. Putin tie kroky musí pocítiť rovnako ako Rusi, ktorí kotvia svoje jachty v európskych prístavoch, ktorí tu majú kontá, domy, paláce a posielajú svoje deti na vysoké školy. Títo Rusi to musia pocítiť na vlastnej koži.

No ale sú to ľudia, ktorí sa k Putinovi dostanú? Môžu naň vyvíjať tlak?

Možno sa nemusia dostať priamo k nemu, ale až ich niekto "udrie po prstoch" a povie, nie, ty k nám prísť nemôžeš, nieto ešte sem posielať svojich známych, spoznajú vinníka. Rusi sú múdri a vzdelaní, s Rusom sa môžete porozprávať o rôznych veciach. Ale sú zmanipulovaní propagandou a násilím, ktoré ruský režim zavádza. Dokonca by som povedal: už si naňho zvykli. A praktizujú to, čo nazývajú „kuchynskú opozíciu“, doma kritizujú, ale potom aj tak idú a odovzdajú mu hlas. Je potrebné, aby dostal odkaz od samotných Rusov: Vladimir Vladimirovič, neťahajte nás preboha do žiadnej vojny.

Lenže ako vzdorovať diktátorovi?

Keď nájde odvahu ruský tenista či ruský futbalista, mohli by sa nájsť aj ďalší. Sú to malé gestá, ale v ich malosti je sila. To si musia povedať aj ľudia, ktorí chodia k volebným urnám a ktorí rozhodujú. Problém je v tom, že ruský režim je rovnako postavený na obsadení kľúčových miest ľuďmi Vladimira Putina. Gubernátorom alebo ministrom sa stanete iba vtedy, keď vás schváli prezident.

Ako hodnotíte ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského?

Ukrajinské voľby v roku 2019 musel vyhrať niekto iný ako Porošenko. A ponúkal sa samozrejme populárny Zelenskyj. On si svoju funkciu užíval, jeho popularita však postupne začala klesať, čo je bežný jav. Avšak teraz sa stal Zelenskyj štátnikom. Pre mnoho Ukrajincov prestal byť komikom z televíznej šou. Neopustil Kyjev, jedná sa svetovými politikmi, natáča videá z okolia prezidentského paláca a posiela ich do celého sveta. Na čele Ukrajincov zrazu stojí silný a rešpektovaný štátnik.

Čo si myslíte o názorovom obrate prezidenta Zemana, ktorý teda nastal päť minút po dvanástej, ale nastal. Prekvapil vás?

Áno. Miloš Zeman ma tým príhovorom veľmi prekvapil. Samozrejme by som bol radšej, keby rovnaké slová predniesol v roku 2014. Ale myslím, že vyslal nielen signál európskym krajinám, že má Česká republika konečne rovnaký názor ako ony, ale predovšetkým vyslal signál do Kremľa, že to robia jednoducho blbo. Že aj on, ktorému v Rusku hovoria „náš Miloš“, už s nimi nechce byť v jednej partii. Keď už nič, uštedril im morálnu facku, ktorú si zaslúžili. Určite prekvapil aj Ukrajincov. Veď oni si pamätajú, ako im navrhoval, nech Krym predajú, že je to otázka peňazí, a tak ďalej. Teraz sa môžu na Českú republiku pozerať ako na partnera.

​Čo ho prinútilo zmeniť ten prokremeľský kurz?

Ja si myslím, že Miloš Zeman si nenechá do svojich bonmotov hovoriť, vždy vystupoval svojou hlavou. O tom, či to bolo podarené, alebo nie, sa teraz nebavme. Som však presvedčený, že si teraz uvedomil, že mu jeho známi, možno dokonca priatelia môžu pokojne za niekoľko týždňov či mesiacov vraziť "nôž do chrbta." Došlo mu, že to druhá strana prehnala, a on sa konečne zachoval ako štátnik slobodnej krajiny, ktorá patrí na Západ, a nie na Východ.

Teraz sa začal Putin otvorene vyhrážať jadrovým nebezpečenstvom. Myslíte, že sa môže dostať tak ďaleko, že sa rozhodne zničiť svet?

Nedávno Miloš Zeman hovoril, že Rusi predsa nie sú takí blázni, aby napadli Ukrajinu. Potom priznal, že sa mýlil. Ja pevne dúfam, že Rusi nie sú takí blázni, aby siahli k jadrovému kufríku.

Je na takýto fatálny krok potrebný súhlas viacerých ľudí?

Vladimír Putin sa s nikým neradí. Ja neviem, kam až pôjde. Rozhodne sa každopádne sám. Otázka je, či by bol schopný rozdýchať a rozchodiť ako štátnik to, že sa dopustil niečoho, čo jednoducho tento svet nesmie spoznať. Rozumiete? To sú možno trošku vzletné slová, ale on to musí rozdýchať. A na to podľa mňa nemá. Sedí v tej nevyvetranej vojenskej miestnosti a nemôže to rozdýchať. Rusi vždy keď sa im niečo nepodarilo, nech to bola ponorka Kursk, nech to boli prvé boje v Čečensku, nech to bola Dubrovka, nech to bol Beslan, masívne klamali. Keď si uvedomí, že sa mu niektoré veci nepodarili, bude zase klamať.

Čo vlastne Putin chce? Kde končia jeho predstavy o veľkom ruskom impériu?

To nikto nevie. Putin je nevyspytateľný a obavy z neho máme všetci. Veď kto by v roku 2013 povedal, že Krym bude patriť Rusku? Kto by povedal, že budú padať rakety na Ľvov? Kto vie, či v rámci doktríny, že zachraňuje životy Rusov, nevtrhne do Kazachstanu? Či už si nenechá Bielorusko, keď už tam tí vojaci sú? A druhý diktátor mu len preto, aby sa s Putinom udržal v láske a v dobrých vzťahoch, požičia svoje územie, aby odtiaľ lietali rakety? Kam pôjde ďalej? Siahne na Pobaltie? Pretože vie, že ho Estónci neznášajú? Čo bude robiť v Lotyšsku, keď vie, že v Rige je 40 percent rusky hovoriaceho obyvateľstva? Čo ak ho napadne, že Ajaška je vlastne ich? Alebo si počká na pozývací list svojich kumpánov vo Varoch? Znie to úplne šialene, ale dnešné šialené správanie Putina tieto absurdné otázky ponúka. Absolútne nedokážeme vyhodnotiť, čo sa mu v tej nevyvetranej vojenskej miestnosti naháňa hlavou.

Ako sa dá z pozície obyčajného Čecha, ktorý nemá žiadnej politickej páky, Ukrajine pomôcť? Čo zmysluplné robiť?

Minimum, a to nikoho nič nestojí, je prestať tvrdiť alebo sledovať nezmysly na dezinformačných portáloch. Prestať podporovať priaznivcov Vladimira Putina. Je to paradox, tí istí ľudia, ktorí odsudzujú Hitlera za okupáciu Sudetov, kam prišiel „chrániť“ nemecké obyvateľstvo, schvaľujú a tlieskajú, že Rus má právo zasiahnuť tam, kde hovoria ľudia po rusky. Česi by mali v prvom rade prestať počúvať tieto "bláboly." A po druhé si myslím, že by si mal každý Čech uvedomiť, že vojna, ktorú nespoznal na vlastnej koži 70 rokov, je naozaj veľmi blízko.

Vojna v Európe je veľký stresový faktor. Ako si zachovať rozum v hlave?

Je to ťažké. Najhoršie sú na tom teraz rodiny s deťmi, tie zrazu počujú o vojne a vidia obrázky, na ktoré neboli zvyknuté, a nie je to počítačová hra... Situácia v rodinách je často psychicky zúfalá. Na druhú stranu, skutočne zúfalí sú teraz Ukrajinci, ktorí utekajú z vlastnej krajiny alebo nocujú v kryte v metre. Skutočne zúfalí sú tí, ktorí vidia krv a hromady mŕtvych. Na to sa nedá pripraviť. Pre nás Čechov a akýsi náš lepší pocit je určite dobré ísť na akciu na podporu Ukrajiny. Nemusíme spievať ukrajinskú hymnu, nemusíme sa biť v prsia ako ukrajinskí vlastenci. Ale určite by sme mali otvoriť srdce a dať nejaký ten peniaz, ale mali by sme predovšetkým otvoriť uši a oči a nepočúvať lživé, zlé prejavy zákerných ľudí.