StoryEditor

Hlavne sa neschovávať v kúpeľni. Ako som sa naučila prežiť raketový útok v Izraeli

17.05.2021, 09:51
Rozoznejú sa sirény. Mám 90 sekúnd na to, aby som našla úkryt a schovala sa. Našťastie sme v Tel Avive. Mestá bližšie Gazy majú na zabehnutie do krytu času ešte menej. Taký Aškelon okolo 30 sekúnd, Sderot iba 15.

Som uprostred križovatky, keď počujem sirény. Utekám k najbližším domom ukryť sa. Môj učiteľ uskakovania pred raketami na mňa kričí: "Tam nie, tam sú zaparkované autá (môžu explodovať). Tam nie, tam sú sklenené dvere."

Pobehujem ako splašený zajac. Potom vbehnem do domu, ktorý má otvorené dvere. A za mnou krik: "Hore. Utekaj hore!"

Schovať sa za vchodovými dverami je totiž pri raketových útokoch ďalšia hlúposť. Ešte je jedna možnosť, ľahnúť si na brucho a zakryť si dlaňami hlavu.

"Musíš si na zem ľahnúť. Inak ti tlaková vlna odtrhne ruky alebo nohy." Čím viac je človek pri zemi, tým je menšia pravdepodobnosť, že ho trafí šrapnel - len 10 percent.

Keď sa len prikrčíte, riziko je 85 percent. Aspoň tak to spočítala izraelská armáda. Aj tých desať percent ma desí a obrázok z uplynulej noci mi dáva za pravdu - na ulici v telavivskom Florentine spadol minimálne metrový šrapnel. Je to veľká fyzika. Úlohu zohrávajú tlakové vlny, odrazy šrapnela od zeme či stien domov, objekty, ktoré môžu ex...

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
16. január 2026 01:37