Spojeným štátom a Európe včera znova odkázal, že ak to bude nevyhnutné, Rusko namieri svoje útočné rakety na prípadné základne amerického protiraketového systému v Česku a Poľsku.
Hneď nato poznamenal, že o amerických základniach sa v týchto krajinách rozhoduje nedemokraticky, bez toho, aby sa zodpovední politici opýtali na to občanov. "Kto sa spýtal Čechov a Poliakov, či tam tie systémy chcú mať alebo nie? Väčšina českých občanov týmito plánmi nie je nadšená," uviedol Putin. "Je úplne zbytočné jeho výroky komentovať," povedal pre HN Georgij Satarov, bývalý poradca ruského prezidenta Borisa Jeľcina (Putinov predchodca, pozn. red.) a známy kritik Kremľa.
Na tlačovej konferencii bolo takmer 1 400 novinárov, z toho asi 200 zo zahraničia. Trvala štyri hodiny a 40 minút, čím Putin prekonal minuloročný rekord o viac ako hodinu. Dovedna šéf Kremľa odpovedal na otázky 78 žurnalistov.
Základne USA sú zbytočné
Rusko od zverejnenia amerických plánov na vybudovanie základní protiraketového systému v Česku a Poľsku proti tomu ostro protestuje. Washington stále tvrdí, že systém je namierený proti možnej raketovej hrozbe z Iránu a z ďalších "darebáckych" štátov.
Podľa Putina to však ohrozí bezpečnosť Ruska a naruší to strategickú rovnováhu v Európe. "Ani NATO sa nikto nespýtal," podotkol včera šéf Kremľa s tým, že aliancia sa americkou protiraketovou obranou začala zaoberať až na nátlak Moskvy. Podľa ruského prezidenta je dokonca možné, že napríklad v Poľsku, kde má byť základňa s desiatimi antiraketami, ktosi umelo vyvoláva protiruské nálady, aby bolo možné ľahšie presvedčiť tamojšiu verejnosť o nutnosti výstavby nového systému. "V skutočnosti sa nie je proti komu brániť, veď iránske rakety neexistujú. Každý to vie," povedal Putin.
Rusko preto podľa neho v prípade, že vzniknú v Česku a Poľsku základne, ktoré by mohli neutralizovať ruské jadrové rakety, urobí odvetné opatrenia. "Vrátane možného presmerovania časti útočných raketových systémov na objekty, o ktorých si myslíme, že nás môžu ohroziť," dodal šéf Kremľa.
Podobné výroky zazneli z Moskvy už viackrát. "Ani by som sa nedivil, keby tie rakety na nás už boli namierené. Podľa vojenských expertov to trvá asi 40 minút," uviedol pre HN český analytik Karel Svoboda. Dodal, že Putin týmito výrokmi chcel takisto odkázať Rusom, že krajina nebude hocičo len tak tolerovať.
Napäté vzťahy
Šéf Kremľa napriek tomu včera vyhlásil, že Rusko si neželá konflikt so Západom a že nemá záujem vrátiť časy studenej vojny. Americké plány postaviť v Česku a v Poľsku svoje základne však americko-ruské vzťahy značne naštrbili. "Treba si uvedomiť, že USA aj Rusko budú mať nových prezidentov a dovtedy by som nečakal nejaké extrémne zhoršenie alebo zlepšenie vzťahov," uviedol Svoboda.
Moskva však podľa neho reálne nemôže zabrániť možnej výstavbe základní amerického protiraketového dáždnika v strednej Európe. "Nejaký konkrétny krok urobiť nemôže. Ak sa raz Američania rozhodnú, tak Kremeľ už tomu nezabráni. Ale zvýši to napätie, čo je nepríjemné," dodal Svoboda.